|
|
Veľké Zálužie - História
Obec je písomne doložená od roku 1261 ako Wylak, neskôr Ujlak (1268), Wylok (1349), Ujlak (1786), Veľké Zálužie, maďarsky Újlak, Nyitraújlak.
Obec patrila Abovi, Pethenovi a iným zemanom, v roku 1571 patrila Thuryovcom, od roku 1646 panstvu Hlohovec, Forgáchovcom, Užovičovcom, Grassalkovichovcom, v 19. storočí Jessenákovcom a Esterházyovcom. V roku 1429 sa spomína tunajšie mýto. Od roku 1526 sa Veľké Zálužie vyvíjalo ako zemepanské trhové mestečko s oslobodením od mýta. V erbe malo hrozno, pod štítom dve ratolesti.
V roku 1530 a 1559 ho vypálili Turci, neskoršie bethlenovskí povstalci zbúrali opevnenie hornej časti mesta. V 18. storočí ho dosídlili osadníci z Moravy. V roku 1530 malo mestečko 27 vyhorených usadlostí, v roku 1715 malo vinice a 63 domácností, v roku 1720 2 mlyny a 49 usadlostí, v roku 1828 malo 201 domov a 1410 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a zhotovovali košíky zo slamy a šúpolia. Roku 1735 obnovili mestečku trhové a jarmočné právo. V roku 1752 sa spomína panský liehovar, mlyn, chov oviec a bielych kráv, pred rokom 1784 tu bola manufaktúra na likér. V roku 1817 sa mešťania vzbúrili proti urbárskej regulácii. V roku 1871 sa vo Veľkom Záluží spomína 10 tkáčov, v roku 1899 tu založili potravné družstvo.
Pozemková reforma začiatkom roku 1921 nevyriešila problém pôdy, preto v marci 1926 maloroľníci a poľnohospodárski robotníci násilím zabrali pozemky. Väčšina pôdy však i tak zostala v držbe Eszterházyovcov. V roku 1920 štrajkovali poľnohospodárski a v roku 1932 stavební robotníci. Po roku 1945 začal prevádzku drevospracujúci podnik, boli vybudované služby, nové štvrte atď.
Zagard
Obec sa spomína v rokoch 1256 – 1266. Spustošili ju Turci, obnovila sa ako samota.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|