Veľký Slavkov - História

Osídlenie obce v eneolite – sídlisko s kanelovanou keramikou, otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, z doby hallštattskej púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu a staršej doby rímskej, slovanské nálezy z 10. - 12. storočia.

Obec je doložená z roku 1251 ako Zolok, neskôr ako Zalouk (1275), Slakendorf (1312), Schlauk (1318), Schlaukendorf (1352) Welky Slawkow (1808); maďarsky Nagyszalók; nemecky Grossschlagendorf. Obec sa spomína z roku 1251 ako majetok turčianskeho konventu. Kolonizovali ju Nemci a začlenili ju do Spoločenstva spišských Sasov.

V roku 1465 sa stala poddanskou obcou panstva a spišského hradu. V 18. storočí obyvatelia pestovali ľan, ovce, pálili lieh. V roku 1787 mala obec 69 domov a 563 obyvateľov, v roku 1828 mala 89 domov a 644 obyvateľov.

Za I. ČSR si zachovala obec poľnohospodársky ráz. Po oslobodení nemeckých obyvateľov vysťahovali. Do obce sa následne prisťahovali obyvatelia z vyše 20 obcí a pracovali prevažne v poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch v Poprade, Svite a vo Vysokých Tatrách.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť