Vígľašská Huta-Kalinka - Príroda

Obec Vígľašská Huta Kalinka sa nachádza na severných svahoch vulkanického pohoria Javorie. Administratívne patrí do Banskobystrického kraja. Zo severnej strany je klimaticky chránená horou Korčín so zaujímavými skalnými útvarmi na hrebeni, z ktorých najzaujímavejšia sa nazýva Kráľov stôl. Z južnej strany sa nad obcou týčia zalesnené kopce Rimáň, Kukučkov kopec a Ďurovie vrch. Všetky tri presahujú svojou nadmorskou výškou 900 m. Dominujúcim vrchom okolia je Lysec (960 m n. m.), ktorý je vyhasnutou andezitovou sopkou. Výmera katastrálneho územia obce je 1720 ha. Z toho je 538 ha lesov a 1030 ha poľnohospodárskej pôdy. Susedí s obcami Pliešovce, Zvolen, Zvolenská Slatina, Vígľaš, Slatinské Lazy a Stará Huta.

Nadmorská výška Vígľašskej Huty je 579 m n. m., Kalinky 548 m n. m., v chotári 510-928 m n. m. Členitý, prevažne odlesnený chotár tvoria andezity a ich pyroklastiká.

Pod Lyscom sa nachádzajú ložiská síry a mangánu. Vďaka týmto surovinám sa obec stala známou na celom svete. Prieskum sa začal v roku 1810. Ťažba sa začala v roku 1923, ale o 10 rokov bola zastavená. O 10 rokov neskôr bolo objavené ložisko čírej síry a následne v roku 1848, sa začala ťažba znova. Celková dĺžka štôlní dosiahla až 1 560 m. Ťažilo sa až v piatich hĺbkových obzoroch. V údolí vzniklo jazero, ktoré slúžilo ako zásoba vody pri spracovaní síry. V období 1842-1862 bola baňa v prevádzke 15 rokov. O objav a zmapovanie ložiska sa najviac zaslúžil banskobystrický mineralóg prof. Zipser, Ing. Ádler a František Hauer, podľa ktorého bol pomenovaný aj nájdený nový minerál hauerit (sírnik manganičitý) MnS2.

Prieskum územia prebiehal aj v rokoch 1915, 1937, 1950 a v rokoch 1963-1980. Ťažba však už nebola obnovená. Do dnešných čias sa zachovali haldy materiálu po ťažbe.

Na území obce sa vyskytujú minerálne pramene. Najznámejší je prameň „Vera“ vytekajúci v osade Lohyňa. Prameň bol zachytený a zastrešený už v roku 1883. Minerálna voda sa plnila do fliaš a expedovala sa po Uhorsku, do Egypta, Chile, Brazílie, USA i do ďalších krajín. Ročne sa vyvážalo až 60 000 fliaš. Voda je zemito-uhličitá, má teplotu 11,6 °C a obsahuje 2200 mg CO 2.

Ďalšími minerálnymi prameňmi sú: V Kramárskej, Podlysecký, Na Mochu a Červenica. Z týchto je však pitná iba voda z prameňa V Kramárskej.

Celé katastrálne územie obce je zaradené v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny do 1. stupňa ochrany. Vyššie stupne ochrany tu neboli vyhlásené.

Zalesnené svahy Korčína a Drieňa sú porastené dubinami, hrabinami a bučinami. Dubiny boli v minulosti rozšírenejšie a bolo oveľa väčšie zastúpenie ihličnanov – najmä jedle, z ktorej sa budovali zrubové domy. Relatívne silné zastúpenie má aj breza, najmä na pôdach poznačených ľudskou činnosťou. Na plochách mimo súvislého lesa (na medziach, stržiach remízkach) sa hojne vyskytujú tŕniny. Veľkovýrobné formy hospodárenia na pôde v druhej polovici 20. storočia poznačili krajinu zánikom medzí v časti katastra. V strmších častiach si však krajina zachovala pôvodný charakter, v ktorom prevládajú lúky a pasienky nad oranými plochami. V porastoch sa vyskytuje celý rad vzácnych a chránených rastlinných druhov. V zalesnených častiach územia rastú takmer všetky bežné druhy húb.

Na území obce žije viacero druhov chránených živočíchov, od plazov, cez obojživelníky, vtáky, až po malé a veľké cicavce. V miestnych potokoch bol v minulosti hojný výskyt rýb, ktoré v dôsledku ťažby a neskôr chemizáciou a komunálnym znečistením vody, z veľkej časti vyhynuli.