Viničky - História

Osídlenie v neolite. Sídlisko bukovohorskej kultúry a otomanskej kultúry, nález pokladu bronzových a zlatých predmetov z doby hallštattskej, osídlenie z doby laténskej. Obec sa spomína od roku 1273 ako Zeuleus, z  roku 1399 ako Zewlews, z roku 1468 ako Zewlewske, z roku 1773 ako Sölöska, z roku 1920 ako Seleška, z roku 1948 ako Viničky, maďarsky Szőllőske. V roku 1399 je doložený tunajší brod cez Bodrog. V roku 1403 ju získali Pányiovci, v 16. storočí Báthoryovci, v 17.-18. storočí Almássyovci, v 19. storočí patrila Andrássyovcom. V roku 1557 mala 5 a pol porty, v roku 1715 mala 9 opustených a 15 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 54 domov a 270 obyvateľov, v roku 1828 mala 52 domov a 396 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, rybárstvom a košikárstvom. V rokoch 1938-1944 bola pripojená k Maďarsku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť