Zemianska Olča - História

Obec kráľovských dvorníkov sa spomína od roku 1247 ako Oucha. Ďalšie doložené názvy sú Oucha et alia Oucha (1268), Olcha (1360), Nagholcha (1460), Nemesch Olcscha (1786), Nemes Olcsa (1808), Zemianska Olča (1920), maď. Nemesócsa. V chotári obce sa nachádza staromaďarské jazdecké pohrebisko z 10. storočia. V roku 1264 ju Belo IV. daroval premonštrátom na Žitnom ostrove. Od pol. 15. stor. patrila kláštoru na Panónskej hore, v 17. stor. rodine Gyallaiovcov, Kőresyovcov, v 18. stor. Šándorovcom, Lakyovcom, v 19. stor. 14 majiteľom, v 20. stor. Pálfyovcom a iným. Obyvatelia boli roľníci, vinohradníci, tunajší tkáči patrili do cechu v Palárikove. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Lőgőr - obec s rybníkom sa spomína od roku 1268. Patrila hradu Komárno, tunajšie mýto ostrihomskému kanonikovi Gregorovi a jeho dedičom. V 17. stor patrila zemianskym rodinám. Splynula so Zemianskou Olčou v polovici 19. storočia.
Malá Tôň – obec sa spomína od roku 1268. Patrila hradu Komárno, neskoršie ostrihomskému arcibiskupstvu a jeho nájomcom, do r. 1782 klariskám z Bratislavy, koncom 18. storočia Esterházyovcom. Zničili ju vojská Jána Sobieskeho v r. 1683.
Pustá Olča – obec sa spomína od roku 1268. Patrila županom hradu Bana, v r. 1570 ju skonfiškovali rodine Enyedi a darovali Gyallaiovcom a Bodrogiovcom. V pol. 19. stor. splynula so Zemianskou Olčou.
Samudi – obec kráľovských koniarov so 40 domami sa spomína od roku 1075. Patrila kláštoru v Hronskom Beňadiku, ktorý ju od 14. storočia dával do prenájmu. Zanikla asi za tureckých vojen.