Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce
Zlaté Moravce

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9380

 

 

 

Zlaté Moravce - História


Zlaté Moravce boli osídlené už v neolite, archeologicky je doložené sídlisko volútovej a lengyelskej kultúry, žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, germánske sídlisko z 2. – 3. storočia a slovanské sídlisko z 11. – 13. storočia.

Obec je písomne doložená z roku 1113 ako Morowa, neskôr Marouth (1284), Morouth (1279-1290), Morouth (1292), Moroth (1323), Morawcze (1773), Zlaté Moravce (1920), maďarský názov je Aranyosmarót, nemecký názov je Gülden-Marot.

Podľa názvu obec obývali Moravania, v časoch Bela IV. Kumáni dostali od kráľa okolité lokality. Obec patrila zoborskému opátstvu, od roku 1292 Hunt-Poznanovcom, v roku 1386 panstvu Jelenec, ktoré tu malo mýto, od 17. storočia Paluškovcom, neskôr Migazziovcom. Stala sa sídlom panstva Zlaté Moravce, ku ktorému patrili obce v Tekovskej stolici, patriace predtým panstvu Jelenec. Od roku 1564 sa Zlaté Moravce vyvíjali ako zemepanské mestečko. V erbe zo 16. storočia mali v modrom štíte skrížené zlaté a strieborné svätopeterské kľúče so strieborným mesiacom a zlatou hviezdou. V roku 1720 dostali jarmočné a trhové právo, rozšírené v roku 1796 a 1847. V roku 1735 sa stali stálym sídlom Tekovskej stolice. V roku 1530 a 1573 Zlaté Moravce vyrabovali Turci, v roku 1634 im boli poplatné. V roku 1655 sa spomína cech ševcov, v roku 1695 cech čižmárov, v roku 1696 cech kožušníkov, v roku 1717 cech súkenníkov a krajčírov, v roku 1720 cech kováčov, zámočníkov a kolárov. V roku 1534 mali Zlaté Moravce 12 port, v roku 1601 mali Faru, školu a 74 domov, v roku 1720 mali 3 mlyny a 40 daňovníkov, v roku 1828 mali 1360 obyvateľov. V 19. storočí tu postavili tehelňu, cukrovar, kachliareň, súkenku, valcový mlyn.

V období predmníchovskej ČSR sa Zlaté Moravce stali hospodárskym centrom okolia, ale ich poľnohospodársky ráz sa takmer nezmenil. Mesto i s okolím trpelo najmä v 30. rokoch veľkou nezamestnanosťou. V roku 1922 prestalo byť sídlom župy, v roku 1938 tu vybudovali železničnú trať Zlaté Moravce – Lužianky. Hneď po vzniku republiky sa Zlaté Moravce stali centrom revolučného robotníckeho hnutia maloroľníkov, poľnohospodárskych robotníkov a dedinskej chudoby. Pri potláčaní nepokojov v novembri 1918 tu zastrelili päť a zranili desať obyvateľov. Po priblížení sa maďarskej Červenej armády v júni 1919 vzniklo v meste direktórium a ozbrojená robotnícka jednotka, boli však z mesta vytlačené Od roku 1921 stála na čele hospodárskych a politických bojov pracujúci KSČ, boli tu časté štrajky poľnohospodárskych robotníkov, konferencie a protiexekučné hnutie maloroľníkov, v 30. rokoch intenzívne hnutie nezamestnaných, ktoré vyvrcholilo v dvoch hladových pochodoch. Aktivita komunistov neochabla ani v období klérofašizmu. Neďaleko mesta bola 31. 8. 1944 jedna z prvých bitiek povstalcov s Nemcami. Živá partizánska činnosť neustala ani po obsadení mesta fašistami, ktorí tu popravili štyroch partizánov. Zlaté Moravce oslobodili vojská Sovietskej armády 28. 3. 1945. Po vojne nastal všestranný rozvoj obce, ktorá bola v júli 1960 povýšená na mesto, ale mesto prestalo byť sídlom okresu. Počet obyvateľov sa v dôsledku intenzívneho budovania priemyslu zdvojnásobil. Vybudovali sa nové sídliská, školy, sociálne a kultúrne zariadenia, služby.

Prílepy
Obec sa spomína v roku 1354. Patrila zemanom z Topoľčianok, neskôr ostrihomskému arcibiskupstvu, Forgáchovcom, panstvu Levice, Berchényovcom a iným. V roku 1634 bola poplatná Turkom. V roku 1536 mala 7 port, v roku 1601 mala 10 domov, v roku 1720 mala 10 daňovníkov, v roku 1828 mala 40 domov a 258 obyvateľov. V 19. storočí tu postavili papiereň. V roku 1960 bola pričlenená k mestu Zlaté Moravce.

Busic
Obec sa spomína v roku 1205. Patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, v roku 1292 panstvu Jelenec.

Colbaz
Obec sa spomína v roku 1292. Patrila panstvu Jelenec.

Chyzerovce
Obec sa spomína v roku 1209. Patrila Marótiovcom, neskoršie Hunt-Poznanovcom, v 15. storočí ju dostala do zálohu ostrihomská kapitula. Do roku 1718 bola súčasťou panstva Jelenec, potom panstva Zlaté Moravce. Prechodne bola miestom župných zhromaždení. V roku 1601 mala obec 2 mlyny a 43 domov, v roku 1720 mala mlyn a 322 daňovníkov, v roku 1828 mala 86 domov a 583 obyvateľov. V roku 1970 obec bola pripojená k mestu Zlaté Moravce.

Selk, Patkanteluk
Obce sa spomínajú v roku 1292, keď z majetku Marótiovcov prešli do vlastníctva Hunt-Poznanovcov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.