Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

Župan, čo bol prvým národným umelcom

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 3/2010)



Post gemersko-malohontského župana, ktorý Janko Jesenský zastával od apríla 1919 v Rimavskej Sobote, nebol tou najvyššou funkciou, ktorú mu zverili. Počas ďalších dvadsiatich rokov bol veľkožupanom v Nitre, vládnym radcom Krajinského úradu v Bratislave i viceprezidentom Slovenskej krajiny. V jeho živote však boli aj obdobia, keď ho okolnosti a štátna moc nevyzdvihovali po stupienkoch hierarchie do stále dôležitejších a váženejších postov, ale aj príkro zrážali k zemi, až po roveň beznádeje. Sám o tom po roku 1926 a nástupe ľudákov do vlády – keď bol istý čas bez zamestnania – píše, že „dlho som visel vo vzduchu, kým sa povraz nepretrhol...“


Dvere k zmysluplnej práci, primeranému uznaniu a postaveniu sa mu opäť otvorili. Nie však nadlho. V tridsiatych rokoch bol podpredsedom i predsedom Spolku slovenských spisovateľov, šéfredaktorom Slovenských smerov. V roku 1935 ho navrhli za predsedu Matice slovenskej, ale ponúkanú funkciu v inštitúcii, ktorú jeho otec zakladal, neprijal. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky, preto s dlhoročným druhom Jozefom Gregorom Tajovským poslali v kritických dňoch Slovenskému snemu list, v ktorom zdôrazňovali historický význam a opodstatnenie spolužitia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. Po roku 1938 sa utiahol do ústrania. Žil vo svojej vilke na Somolického ulici v Bratislave, kde je dnes jeho múzeum.


V rokoch druhej svetovej vojny pozorne sledoval dianie a udalosti z tlače a rozhlasového vysielania. Na okraj prečítaných článkov si robil poznámky. K tomu, čo ho zaujalo, pripájal obšírnejší komentár. Neraz boli zverejnené informácie pre neho podnetom na napísanie kritickej reflexie či satirickej básne. Jeho texty – ilegálne dopravené do Londýna – sa stali súčasťou československého vysielania anglického rozhlasu. Knižne vyšli pod názvom Na zlobu dňa. V novembri 1945 mu československá vláda ako prvému Slovákovi udelila titul národný umelec. Krátko na to 27. decembra 1945 jeho bojovné srdce umĺklo. V roku 1950 ho uložili do rodinnej hrobky na Národnom cintoríne v Martine.


Básnik vzdoru a odboja


Narodil sa 30. decembra 1874 v Martine. Jeho otcom bol nemajetný zeman, neskôr advokát Ján Jesenský - Gašparé, ktorý sa ako kapitán slovenských dobrovoľníkov v rokoch 1848 – 1949 zúčastnil na revolučných bojoch v Uhorsku. Po celý život sa aktívne zapájal do spoločenského i politického diania. Ako hlavný slúžny pripravoval v roku 1861 Memorandové zhromaždenie a neskôr aj založenie Matice slovenskej. Niekoľkokrát kandidoval vo voľbách za krajinského vyslanca, ale praktiky vládnuce po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a silnejúci maďarizačný tlak mu zámer zakaždým prekazili. Keďže si všetky výdavky spojené s voľbami hradil sám, zadĺžil sa tak, až si privodil bankrot, následnú exekúciu a napokon aj predčasnú smrť. Manželka Adela, rodená Ballová, zostala so štyrmi deťmi v úplnej biede. Najstarší syn Janko mal vtedy štrnásť a správa o otcovej smrti ho zastihla ako terciána na štúdiach v Rimavskej Sobote. Tamojšie gymnázium navštevoval aj jeho mladší brat Fedor. Po otcovej smrti obaja zamierili dokončiť štúdia do Kežmarku. Pridal sa k nim aj najmladší brat Vladimír. Sestra Ľudmila už bola v tom čase vydatá v Tisovci za Ivana Daxnera – syna známeho dobrovoľníckeho veliteľa z meruôsmych rokov, publicistu a politika Štefana Marka Daxnera.


Po maturite v Kežmarku začal v septembri 1893 študovať na Právnickej akadémii v Prešove, kde ho v zoznamoch študentov viedli ďalšie tri roky. Právnické vzdelanie ukončil doktorátom v rumunskom Kluži. Advokátsku skúšku zložil v Pešti roku 1905. V tom istom roku vyšla jeho prvá knižná básnická zbierka Verše. O rok neskôr si v Bánovciach nad Bebravou otvoril samostatnú advokátsku prax . A zaľúbil sa do klaviristky a speváčky Oľgy Kraftovej...


„Keď sa v mladom veku lyricky vyspovedal zo svojich osobných citových poryvov, stal sa kritikom spoločnosti a nakoniec najsilnejším básnikom politickej satiry. Nemal rád filozofovanie v poézii, nevedel snívať ani o minulosti, ani o budúcnosti. Každá jeho kniha vyvrela z osobného vyrovnávania sa so životom, so spoločenskými a politickými udalosťami,“ napísal o Jesenského poézii profesor Milan Pišút.


Meštiacka spoločnosť nemilosrdne účtovala s básnikom, ten jej však nič nezostával dlžný. Básnik ľúbostnej lyriky a mladosti sa postupne mení na básnika vzdoru, jeho spev na odbojnú výzvu, hravá pieseň na zvažujúcu reflexiu a satiru.


Ako prozaik „vytvára celú galériu typov, figúr i figúrok z tohto » veľkého « malosveta honosiaceho sa salónmi, žúrmi, nočnými serenádami, blazeovanými gavaliermi, plachými slečinkami a unudenými krásavicami - koketami, gardedámami i rojom klebetných dám i dámičiek s módnym » šikom « a kocúrkovským rozhľadom. Je úsmevný tam, kde sa zmieta sklamané či zranené srdce, výsmešný a satirický, kde ide o predstieraný bôľ, hranú lásku, kde sa za maskou elegantnej » dôstojnosti « krčí egoistická dušička meštiaka, jeho mamonárska vášeň a stupídna morálka.“


Píše svoje najznámejšie dielo Demokrati. Nastavuje im krivé zrkadlo. A tým, čo prepožičiavajú talent malomestskému vkusu britko odkazuje: „Rád voniam hnoj v maštaliach, ale v knihách ho nemôžem vystáť.“


V uniforme a v talári


Mladého, začínajúceho advokáta pozval do Bánoviec predseda filiálky Ľudovej banky, ale ani toto protežovanie ho nezbavilo počiatočných existenčných problémov. Štúdia pohltili všetky peniaze a on stál pred problémom, ako uspokojiť veriteľov. Navyše riešil životnú dilemu, či má zotrvávať pri svojej prvej veľkej životnej láske a žiť v chudobe a odriekaní, alebo si hľadať bohatú nevestu. Takto si odpovedá: „Keď človek vie, prečo miluje, tak nemiluje.“


Vzťah s chudobnou umelkyňou nakoniec stroskotal. Zostalo po ňom niekoľko bolestných básní a Jesenský sa oženil až o osem rokov neskôr. Jeho vyvolenou sa stala Anna Bottová, dcéra historika Júliusa Bottu.


Napriek počiatočným ťažkostiam si rýchlo získal obľubu medzi slovenskými obyvateľmi mestečka i na okolí. Bol zábavný, veselý, vtipný a dobrý spoločník, klientov si získaval ľudským prístupom a zhovievavým vymáhaním súdnych trov. Netajil svoje slovenské a slovanské zmýšľanie. Nečudo, že v maďarskej societe a v úradnej vrchnosti vyvolával neľúbosť. Pokúšali sa ho znemožniť a prinútiť na odchod. Zreteľne sa to ukázalo po vypuknutí prvej svetovej vojny. Začiatkom augusta 1914 dostal aj Jesenský povolávací rozkaz do rakúsko-uhorskej armády. Narukoval do Trenčína. Nepodpísal však vyhlásenie o lojalite, dostal sa do zoznamu politicky nespoľahlivých a s týmto biľagom vzápätí spoznal aj celu vojenského žalára. Po prepustení z väzenia ho zaradili do strážnej služby v Žiline a v apríli 1915 mašíroval do Veszprému k jednotke nasadzovanej proti Rusom. Začiatkom júna sa ocitol na ruskom fronte, kde sa dal hneď pri jednom z útokov dobrovoľne zajať. Potom až do marca 1916 prežíval útrapy obyčajného vojaka v zajateckých lágroch. Znovu prekonal ochorenie na týfus. A hľadal spôsob ako sa zapojiť do zahraničného odboja Čechov a Slovákov. Na podnet Jozefa Gregora Tajovského prišiel začiatkom septembra 1916 do redakcie Čechoslovana v Kyjeve a v júni 1917 medzi tvorcov Slovenských hlasov v Petrohrade. Začiatkom novembra odcestoval do Omska, takže víťazstvo boľševickej revolúcie priamo v jej centre nezažil. Ako podpredseda Odbočky Československej národnej rady v Rusku sa však postavil proti bielogvardejskému odboju. Masarykovské vedenie rady ho pranierovalo a generál M. R. Štefánik ho prinútil abdikovať. Jesenský sa s rovnako zmýšľajúcimi druhmi a nespokojencami vrátil do vlasti. Túto svoju anabázu zaznamenáva v ostro satiricky ladenej autobiografickej próze Cestou k slobode a v zbierke básní Zo zajatia.


Demokracia s maskou


Andrej Mráz, výrazná osobnosť slovenskej literárnej kritiky, takto načrtáva spisovateľov profil: „V Jesenskom je neobyčajne vyvinutý zmysel pre životnú rovnováhu, provokujú ho nedôslednosti a rozpory v ľudskom i spoločenskom bytí. A v povojnovom slovenskom svete rozporov našiel celú záplavu. Obnažuje ich. Na jednej strane sa pateticky reční o demokracii, no v praxi ona má priepastné štrbiny. Verejne sa vyznávajú heslá o sociálnej rovnosti, ale v skutočnosti sa nikto nespráva podľa týchto zásad. A v celom verejnom a súkromnom živote je samá faloš, pretvárka, gestá. Jesenský ich demaskuje. Ľudia, čo pred verejnosťou vystupujú v póze veľkých dejateľov, sú v skutočnosti malí a prízemní, rovnako je to aj s ideami a inštitúciami.


Takto sa Demokrati stávajú satirikovým a ironikovým zrkadlom, v ktorom sa odzrkadľuje podoba skutočností, skutočností detronizovaných z falošnej výšky, predstavených v polohách, v ktorých prirodzenosť a pravda demaskuje každý teatrálny postoj a inú masku.“


A v tom je Jesenský aktuálny aj dnes.


Emil SEMANCO




Späť


Pridať komentár.

Pridanie komentára
Každý účastník tejto diskusie nesie za svoj publikovaný názor plnú zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Pred diskutovaním si prečítajte pravidlá.
Meno:
Predmet:
Komentár:
(Musíte vyplniť všetky polia formulára.)

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2010 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.