S majetkom sa spájajú i povinnosti

Slovensko, 11. 6. 2008 (Verejná správa 12/2008)

Vlastníctvo sa u nás spája s bohatstvom. S tým je nerozlučne spojené aj priznanie majetku, čo je povinnosťou zo zákona. Vynútenie tejto povinnosti pri pomalosti súdov však môže trvať aj roky. Ale aj keď s majetkom takéto starosti nemáme, veci s ním súvisiace si zbytočne komplikujeme sami, napríklad nesprávnym výkladom zákonov.

Verejný ochranca práv riešil podnet občana z Bratislavy, ktorý sa rozhodol spolu s rodinou presťahovať z bytu na sídlisku do chaty v rekreačnej oblasti. Keďže zákon umožňuje prihlásiť si v chate trvalý pobyt, mestská časť jeho žiadosti vyhovela. Problémom sa stala nová adresa, pozostávajúca len z názvu mestskej časti a súpisného čísla objektu. Bez uvedenia ulice na identifikáciu osôb, a tým aj na vystavenie nových dokladov, ju nechceli akceptovať policajti, na daňovom úrade, v zdravotnej poisťovni, ani v banke. Podľa občana za všetko bola zodpovedná mestská časť, ktorá odmietala označiť za ulicu miesto, kde stála rekreačná chata. Žiadal bezodkladnú nápravu, dodržiavanie svojich ústavných a občianskych práv, a v danej veci podal sťažnosť starostovi.

Po dôkladnom preskúmaní podnetu verejný ochranca práv zistil, že tento prípad sa netýka porušenia základných práv a slobôd orgánmi verejnej správy. Názvoslovná komisia mestskej časti totiž konštatovala, že pozemky, na ktorých stojí aj rekreačná chata občana, nie sú majetkovo vyporiadané. Nie sú vo vlastníctve ani v správe mestskej časti a nemajú založené listy vlastníctva. Týka sa to aj prístupovej cesty k objektom, ktorá nie je miestnou komunikáciou (ulicou) v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Občana o týchto skutočnostiach telefonicky i osobne informovali.

Starosta síce prekročil lehotu na písomné vybavenie sťažnosti, ale písomné oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti nemá charakter rozhodnutia v správnom konaní. Nedodržaním lehoty došlo teda k porušeniu zákona, ale nie k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o samotnú podstatu problému – označenie rekreačnej lokality za ulicu, treba vychádzať z platného právneho stavu. Podľa príslušnej vyhlášky ministerstva vnútra sa súpisné číslo určuje každej budove, orientačné číslo budove na účely orientácie na ulici. Na to, aby mohol byť určitý priestor označený ako ulica, musí spĺňať určité podmienky.

Samotná skutočnosť, že zákon o hlásení pobytu umožňuje prihlásiť sa na trvalý pobyt aj v budove určenej na individuálnu rekreáciu, nemení zo stavebno-právneho hľadiska jej charakter, ani charakter lokality, v ktorej sa nachádza. Ohlasovňa, respektíve orgány miestnej samosprávy teda neboli povinní lokalitu, v ktorej sa nachádza rekreačná chata občana, označiť za ulicu len preto, že si túto chatu spolu s rodinou vybral za miesto svojho trvalého pobytu.

Dedičské konanie bez konca

Až 187 zo 195 porušení základných práv a slobôd, ktoré za obdobie od 1. marca 2007 do 29. februára 2008 preukázal verejný ochranca práv, sa týkalo zbytočných prieťahov v konaní. Až v 59-tich percentách prípadov porušili toto ústavné právo súdy. Do tejto štatistiky možno zaradiť aj prípad občana zo severného Slovenska, ktorý verejného ochrancu práv požiadal o prešetrenie už pätnásty rok trvajúcich prieťahov na okresnom súde. Ani za takéto dlhé obdobie neboli súdy schopné právoplatne rozhodnúť v dedičských konaniach po jeho zosnulých rodičoch.

Požiadali sme okresný súd o zaslanie písomného stanoviska, týkajúceho sa dvoch dedičských konaní, doplneného o podrobný prehľad úkonov, ktoré súd v rámci nich urobil. Na základe tejto dokumentácie sme konštatovali v dedičskom konaní po matke sťažovateľa celkovo päť období v trvaní viac ako deväť a pol roka, počas ktorých okresný súd porušil ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V dedičskom konaní po zosnulom otcovi išlo tiež o päť období nečinnosti súdu v celkovom trvaní viac ako tri a pol roka. Len u tohto jedného občana došlo k nečinnosti súdov v celkovom rozsahu vyše trinásť rokov.

Občana – podávateľa podnetu sme poučili, že ochranu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zabezpečuje aj ústavný súd. Informovali sme ho, že tomu, koho práva boli porušené, môže ústavný súd priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. Občan má teda právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Vo veci náhrady škody, spôsobenej orgánom verejnej moci, ak vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak zákon neustanovuje inak, má konať v mene štátu ministerstvo spravodlivosti. Občan sa môže obrátiť so sťažnosťou aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ale až vtedy – zdôraznili sme v odpovedi podávateľovi podnetu – keď sťažovateľ vyčerpal všetky vnútroštátne prostriedky nápravy ponúkané slovenským právnym poriadkom.

Späť