Likavka - História

Hrad Likava je doložený v roku 1315, keď ho za verné služby získal od Karola Róberta zvolenský župan magister Donč. Strážil prechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Po zrúcaní liptovského Starého hradu v roku 1474 sa stal strediskom časti kráľovského majetku v panstve Likava, ku ktorému patrilo mesto Ružomberok, Partizánska Lupča, mestečká Liptovský Trnovec, Liptovská Sielnica, Bobrovec, niekoľko obcí a osád. V rokoch 1431-1434 bol hrad v rukách husitov, potom ho kráľ Žigmund daroval Jánovi Hunyadimu, do roku 1474 patril Petrovi Komorovskému, od roku 1478 Jánovi, nemanželskému synovi Mateja Korvína, od roku 1496 Štefanovi Zápoľskému, od roku 1505 Jánovi Zápoľskému, od roku 1533 Ľudovítovi Pekrymu, od roku 1560 Jánovi Krušičovi, po ňom ho i s panstvom získali Illésházyovci. V roku 1651 časť panstva zálohovali Th ökölyovcom. Po potlačení thökölyovského povstania pripadli tieto majetky eráru. Začiatkom 18. storočia hrad obsadili rákócziovci, v roku 1707 ho dobili a zničili cisárske vojská a hrad spustol. Správa likavského panstva sa preniesla do kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku. Koncom 18. storočia získal celé panstvo erár a administratívne ho spojil s panstvom Liptovský Hrádok. Po roku 1848 spravovalo lesné komplexy riaditeľstvo lesov v Liptovskom Hrádku.
Vyvinutá obec sa spomína v rokoch 1235-1270, v rokoch 1261-1317 bola v držbe zemanov. Doložená je v roku 1341 ako Likawa, v roku 1261 ako Likova, v roku 1335 ako Lichwa, v roku 1460 ako Likawa, v roku 1786 ako Likawka; maďarsky Likavka. V 14. storočí sa dostala do poddanskej závislosti hradu Likava. V roku 1625 mala obec 12 sedliackych usadlostí s 25 rodinami a 38 želiarskych domov so 42 rodinami, v roku 1715 mala mlyn a 16 daňovníkov, v roku 1787 mala 89 domov a 883 obyvateľov, v roku 1828 mala 179 domov a 1228 obyvateľov. Zaoberali sa ovčiarstvom, pltníctvom, koncom 19. pracovali v priemyselných podnikoch v Ružomberku. Za I. ČSR obyvatelia pracovali okrem poľnohospodárstva hlavne v ružomberských fabrikách. Rozvinuté bolo tkáčstvo. Obec sa zapojila do SNP, na Kramariskách pod Chočom popravili fašisti 11 vlastencov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť