Sabinov - História

Obec je doložená z roku 1248 ako Sceben, neskôr ako Scybinium (1299), Zyben (1322), Zybinium (1324), Cybinium (1354), Zeben (1395), Szben (1398), Seben (1420), Czibinium (1437), Szabinow (1773), Sabinov (1786), Sabinov, Sobinov (1920), Sabinov (1927); maďarsky Kisszeben, Szeben; nemecky Zeben; latinsky Sibinium, Cibinium.

Obec sa spomína v roku 1248 ako súčasť kráľovského hradného panstva Šariš. V polovici 13. storočia sa tu usadili saskí prisťahovalci. Veľký Šariš, Sabinov a Prešov vytvárali toryské spoločenstvo miest, ktorému Belo IV. udelil spoločné mestské privilégium 3 toryských miest a v roku 1299 Ondrej III. rozšíril o výsady spišských hostí.

V roku 1336 s donáciou Karola Róberta zväčšil chotár mesta, v roku 1371 získalo v Poľsku právo platiť také clo ako domáci poľskí obchodníci, v roku 1405 sa stalo slobodným kráľovským mestom (mestské výsady ako Košice).

V polovici 15. storočia sa exponoval v boji proti bratríkom, ktorí ho v roku 1461 vypálili. Oslabené mesto sa usilovali získať okolití magnáti, preto si Sabinov v roku 1472 vymohol sľub od panovníka, že ho neodcudzí korune.

Od roku 1480 bol členom Pentapolitany – spoločenstva piatich východoslovenských slobodných kráľovských miest.

V roku 1490 ho obsadil poľský kráľ Ján Albert, v rokoch 1506 – 1518 ho Vladislav II. zálohoval palatínovi Imrichovi Perényimu. Schudobnené mesto vykúpil zo zálohu Ľudovít II. a rozšíril trhové právo.

V erbe mal sv. Jána Krstiteľa. V roku 1533 dostalo privilégium pečatiť červeným voskom. Vďaka strategickej polohe blízko poľských hraníc dostal Sabinov povolenie postaviť si hradby.

V roku 1566 malo mesto okolo 2 tis. obyvateľov. V 16. – 17. storočí sa tu konali synody evanjelickej cirkvi v Šariši. V 16. storočí sa mesto hospodársky vzmohlo, kúpilo vinice v Above, obec Šikoš, majetky v Michaľanoch, Jakovanoch, Jakubovanoch, Drienici, Orkucánoch.

Od 17. storočia začína mesto upadať, keď ho za protihabsburských povstaní drancovali obe strany. Mor v roku 1710 a neúroda v roku 1794 boli zavŕšením úpadku. Zomrelo 2278 obyvateľov, mnohí sa vysťahovali do Haliča a Vladimírska. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom, remeslami (spracovanie dreva, koží), od 17. storočia ovocinárstvom.

Od 18. storočia mal Sabinov papiereň, liehovar, pivovar, tehelňu, v roku 1828 mal 434 domov a 2780 obyvateľov. V roku 1872 založili sporiteľňu, začiatkom 20. storočia filiálku Tatra banky.

Koncom 19. storočia vznikla továreň na kefy, v roku 1911 elektráreň. V roku 1896 bol založený Spolok pre šírenie maďarstva a ľudovýchovy v Šarišskej župe.

Z predmníchovskej ČSR (Československej republiky) zostal Sabinov poľnohospodársko-remeselníckym mestečkom. V decembri 1920 sa robotníci zúčastnili generálneho štrajku.

V roku 1921 bola založená organizácia KSČ (Komunistickej strany Československa) a Komsomolu, neskôr ďalšie masové organizácie KSČ. Strana viedla hlavné boje maloroľníkov a poľnohospodárskych robotníkov.

V roku 1931 štrajkovali stavební robotníci. Činnosť strany pokračovala i v období ilegality. Už v roku 1942 vznikol RNV (Revolučný národný výbor). Po vypuknutí SNP (Slovenského národného povstania) posádka pracovnej služby a viacero občanov odišli k partizánom. Pred príchodom osloboditeľov Nemci Sabinov vyrabovali a časť obyvateľstva odvliekli. Bol oslobodený vojskami 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru v ZSSR 21. 1. 1945.

Po oslobodení tu vznikli priemyselné závody (konzervárne, závod Kovo, Nový domov, Koža – guma - Textil), v prevádzke je píla a tehelňa. Štátny majetok na majetku poľnohospodárskej školy, JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1949. Postavili sa nové byty, vybudovali služby.

Do roku 1960 bol Sabinov sídlom okresu. Väčšina obyvateľstva pracovala v miestnom priemysle a poľnohospodárstve. V roku 1956 bola z miestnej časti Majere a Sabinovské Dvory vytvorená samostatná obec Červená Voda. Sabinov mal priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť