Sečovce - História

Osídlenie v neolite, nálezy z doby slovanskej. Obec sa spomína od roku 1255 ako Zeech, z roku 1312 ako Zeech, z roku 1355 ako Kethzeech, z roku 1356 ako Zeech, z roku 1480 ako Galzech, z roku 1773 ako Szecžowce, z roku 1786 ako Szečowcze, z roku 1808 ako Sečowcze, z roku 1927 ako Sečovce, maďarsky Gálszécs. Obec v roku 1255 bola majetkom magistra Petra z rodu Aba, v roku 1320 patrila Mičbánovcom a hradu Purustyan. Od roku 1437 sa Sečovce spomínajú ako zemepanské mestečko s jarmočným právom a mýtom. V erbe, pochádzajúcom zo začiatku 16. storočia malo orlicu s mesiacom a hviezdou. V roku 1451 boli zemepánmi Rozgonyiovci, v roku 1466 Š. Perényi. V rokoch 1470-1490 sa Sečovciach konali župné zhromaždenia. V roku 1600 sa pánmi mestečka stala rodina Szemereovcov a pripojila ho k panstvu Trebišov. V roku 1601 malo 12 obývaných a 43 opustených usadlostí. Hospodársky život sa v 17. storočí pomerne rýchlo rozvíjal. V roku 1633 sa spomína tunajší cech obuvníkov, v roku 1642 krajčírov a kožušníkov. V protihabsburských bojoch a následkom moru v roku 1663 utrpelo mestečko značne škody. Súpis z rokov 1715-1720 udáva, že bolo takmer zbúrané. Mestečko malo 157 domácnosti opustených a iba 14 osídlených. Po obnovení boli Sečovce naďalej trhovým strediskom, ale poľnohospodárskeho rázu. V roku 1787 mali 193 domov a 1384 obyvateľov, v roku 1828 mali 208 domov a 1504 obyvateľov. V roku 1876 sa stali sídlom slúžnovského obvodu. Za I. ČSR význam mesta poklesol, i keď do roku 1929 zostalo sídlom okresu. Komunistická strana Československa tu organizovala hlavne hnutie poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov. V roku 1936 tu bola veľká protifašistická manifestácia. Počas 2. svetovej vojny pôsobili v chotári obce partizánske skupiny, ktoré začali vznikať už od roku 1943. Koncom 1944 tu pôsobil partizánsky oddiel Buďonnyj. V zime v roku 1944 boli Sečovce 7 týždňov vo frontovom pásme a boli značne poškodené. Mesto oslobodili dňa 2. 12. 1944 vojská 4. ukrajinského frontu. V rokoch 1948-1960 boli sídlom okresu. Sečovce majú priznaný štatút mesta.

Kochanovce: obec sa spomína od roku 1320 ako súčasť panstva hradu Purustyan. V roku 1474 získali tu majetok Tárcsayovci. V roku 1601 mala 22 opustených a 13 obývaných usadlostí, patrila panstvu Trebišov. Súpis z roku 1715 uvádza 21 opustených a 7 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 65 domov a 517 obyvateľov, v roku 1828 mala 112 domov a 813 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1880-1910 sa mnohí vysťahovali. Za I. ČSR zostali Kochanovce poľnohospodárskou obcou. V roku 1947 boli zlúčené so Sečovcami.

Albinov obec sa spomína od roku 1329. V roku 1358 bola zemianskym majetkom. V roku 1601 mala osídlenú len 1 usadlosť. V roku 1828 je uvedená ako osada (9 domov, 90 obyvateľov).

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť