Sklabinský Podzámok - História

Nálezy z prelomu doby bronzovej a staršej doby hallštattskej. Žiarové pohrebisko lužickej kultúry, sídlisko púchovskej kultúry. Hrad Sklabiňa sa spomína od roku 1258. Názov obce je doložený z roku 1258 ako Sklabonya, z roku 1678 ako allodium sub arce Sklabinya, z roku 1773 ako Podzamek, z roku 1786 ako Sklabina Wárallya, z roku 1920 ako Podzámok, z roku 1927 ako Sklabinský Podzámok, maďarsky Szklabinyaváralja. Od roku 1320 bol sídlom župy. V 13. storočí sa stal strediskom panstva Sklabiňa, ktorému patrili obce Priekopa, Sklabiňa, Sklabinský Podzámok, Sučany, Šútovo, Turany, Turčianska Štiavnička, Turčianske Kľačany a Martin. Od 16. storočia patril Révayovcom. V 15. storočí niekoľko ráz vyhorel. V rokoch 1550-1605 a v roku 1616 bol znova opevnený. Koncom roku 1630 postavili v areáli reprezentačné sídlo turčianskeho župana. Do polovice 18. storočia zostal sídlom župy. Obec sa vyvinula pri majeri panstva Sklabiňa. Doložená je v roku 1678. V roku 1785 mala 31 domov a 241 obyvateľov, v roku 1828 mala 18 domov a 730 obyvateľov. Pracovali ako olejkári, garbiari a v rozsiahlych lesoch. Do 20. storočia vlastnili tunajšie majetky Révayovci. Do roku 1920 bola v obci píla a pivovar. Obyvatelia za I. ČSR pracovali väčšinou v lesoch a zaoberali sa chovom dobytka. Od jari v roku 1944 bol v Kantorskej doline partizánsky tábor sovietskych, slovenských a francúzskych partizánov, ktorí materiálne obyvateľov podporovali. Partizáni obsadili dňa 21. 8. 1944 obec. Po prestrelke ju Nemci 30. 9. 1944 vypálili. Po oslobodení nastala znovu výstavba obce. Sklabinský Podzámok vyznamenali Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Borová – obec sa spomína od roku 1785. V roku 1828 mala len 3 domy a 39 obyvateľov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť