|
|
Zemplínska Nová Ves - História
Obec vznikla v roku 1964 zlúčením Zemplínskeho Klečenova, Úpora a Stanče.
Zemplínsky Klečenov obec sa spomína od roku 1263 ako Kulchun Kulchen, z 1332 ako Keleten, z roku 1364 ako Kelechen, z roku 1773 ako Klecženow, z roku 1920 ako Kľačanov, z roku 1927 ako Klečenov, z roku 1948 ako Zemplínsky Klečenov, maďarsky Kelecseny, Kelecsény, Zemplénkelecsény. Obec bola zemianskym majetkom, v roku 1601 patrila panstvu Trebišov. V roku 1715 mala 3 opustené a 2 obývané domácnosti, v roku 1787 mala 38 domov a 261 obyvateľov, v roku 1828 mala 50 domov a 381 obyvateľov. Zaoberali sa vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. Ráz obce sa zachoval aj za I. ČSR.
Úpor obec sa spomína od roku 1290-1300 ako Wpur, z roku 1347 ako Upor, z roku 1920 ako Úpor, maďarsky Upor. Patrila zemanom, ktorí odtiaľto prevzali predikát, v roku 1557 Perényiovcom, neskoršie Dobovcom, Rákócziovcom, v 18. storočí Aspremontovcom. V roku 1557 mala 1 a pol porty, v roku 1715 mala 8 opustených a 6 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 33 domov a 258 obyvateľov, v roku 1828 mala 56 domov a 436 obyvateľov. Zúčastnili sa roľníckeho povstania v roku 1831. V 20. storočí tu mali majetky Széchényiovci. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo.
Stanča obec je doložená v rokoch 1290-1300 ako Stanch, z roku 1488 ako Ztanch, z roku 1773 ako Stancža, z roku 1920 ako Stanča, maďarsky Isztáncs. V 15. storočí patrila tunajším zemanom. Na prelome v 16.-17. storočí bola dlho opustená, v roku 1601 bolo zo 16 usadlosti obývaných 8. Dedina sa stala súčasťou panstva Trebišov. V roku 1690 sa tu konala synoda gréckokatolíckych kňazov, ktorí sa pripojili k únii. V 18. storočí boli zemepánmi Aspremontovci. V roku 1787 mala obec 41 domov a 322 obyvateľov, v roku 1828 mala 72 domov a 540 obyvateľov. V roku 1831 sa zúčastnili roľníckeho povstania. Za I. ČSR bola poľnohospodárskou obcou. Zemplínska Nová Ves vznikla v roku 1964 zlúčením obcí Stanča, Úpor a Zemplínsky Klečenov. Neskôr sa osamostatnila (viď obec Stanča).
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|