Moderný šat pre starobylú Nitru

Slovensko, 4. 5. 2009 (Verejná správa 9/2009)

Ešte sa nestalo, aby niektorý nitriansky primátor po roku 1990 úradoval dve funkčné obdobia. Terajší – doc. Ing. Jozef Dvonč, CSc. – by vzhľadom na svoj volebný program s viacerými dlhodobými úlohami mal šancu. Jeho cieľ je ambiciózny – vydobyť Nitre tretiu alebo aspoň štvrtú pozíciu medzi slovenskými mestami.

„Môj volebný program obsahoval dvanásť kľúčových bodov,“ vyratúva primátor. „V prvom rade treba zabezpečiť základné životné funkcie mesta a elementárne potreby občanov – dopravu, čistotu, verejný poriadok, energetické zásobovanie, postarať sa o vzdelávanie, sociálne potreby, podporovať kultúrny a spoločenský život. Boli sme zvolení pred novým programovacím obdobím Európskej únie a tak kľúčovou úlohou bolo aj maximálne využitie prostriedkov z eurofondov. Už pred voľbami som deklaroval, že mi záleží na dobrej spolupráci s podnikateľským sektorom. Z našej strany na to vytvárame priaznivé administratívno-technické podmienky a potrebnú infraštruktúru. Z druhej strany očakávame participáciu podnikateľov na mestských projektoch, na ktoré my nemáme dostatok prostriedkov. Zatiaľ sa nám podarilo dosiahnuť takú mieru vzájomného porozumenia a ústretovosti, že si môžeme dovoliť realizovať i náročnejšie projekty. Vytvára sa priestor na ďalšie aktivity súkromného sektora, najmä v oboch priemyselných zónach, obchodno-spoločenských centrách, ale aj v kultúrnych a športových inštitúciách, ktoré sami nedokážeme finančne zvládnuť.“

Dýchať čistý vzduch

Jozef Dvonč pripojil svoj podpis k záväzku primátorov v Európskej únii, že znížia emisie oxidu uhlíka i ďalších škodlivín a postupne nahradia časť tradičných fosílnych palív alternatívnymi energetickými zdrojmi. Možno sa niekto začuduje, ale nová energetická koncepcia Nitry sa spája nielen s plánovanou výstavbou paroplynového cyklu, ale i s prestavbou odpadového hospodárstva.

„Máme vybudovanú čističku odpadových vôd a s príspevkami z eurofondov ideme dobudovať kanalizáciu v okrajových častiach mesta,“ vysvetľuje detaily programu primátor. „Viac odpadu umožní efektívnejšiu produkciu bioplynu, ktorý by mal byť jedným z alternatívnych energetických zdrojov. S tým súvisí i ďalší rozvojový projekt založený na príspevku z eurofondov – výstavba kompostárne. Ešte to nebude komplexná likvidácia biologického odpadu, ale len zeleného odpadu, ktoré mesto bežne produkuje – trávy, lístia, konárov. Podľa prístupovej zmluvy by sme mali na Slovensku likvidovať biologický odpad už od začiatku budúceho roka, ale ide o takú technicky a finančne náročnú operáciu, ktorá sa v čase hospodárskej krízy nedá zvládnuť. Preto sa rokuje o jej odsunutí na rok 2013. My sa však už dnes zaoberáme možnosťami zberu biologického odpadu z domácností, z poľnohospodárskych podnikov, z firiem, z obchodných reťazcov, aby sme ho využili na výrobu bioplynu.“

Bioplyn by sa mohol po istej úprave stať pohonnou látkou aj pre upravené vozidlá mestskej hromadnej dopravy a vozidlá zvážajúce komunálny odpad. Ďalej treba maximálne rozšíriť separáciu odpadu. Pritom v meste nie je jednoduché ani jeho zvážanie, lebo treba obslúžiť 762 kontajnerov. Vozidiel na zvoz odpadu je dosť a triediaca linka má dostatočný výkon, preto Nitra v separácii pomerne slušne pokročila. Súčasná hospodárska kríza však separovanému zberu nepraje.

„My sme medzi rokmi 2007 a 2008 zvýšili objem separovaného zberu o 37 percent,“ neskrýva sklamanie Jozef Dvonč. „Veľmi nám pomohla iniciatíva základných škôl. Na každom školskom dvore sme umiestnili veľkoobjemové kontejnery a žiaci súťažili v zbere. Mali z toho aj určitý príjem. Zo zisku sa ale zrazu stala strata. Separovaný zber je teraz drahší než vyvážanie celého netriedeného odpadu na skládky. Zrejme pri poklese ceny ropy nie sú už druhotné suroviny také atraktívne a výnosné ako predtým a sú problémy s odbytom jednotlivých separovaných zložiek. Spracovatelia nemajú o ne záujem a keď ich už preberú, tak nechcú za ne platiť. Zatiaľ nemáme spaľovňu, takže časť odpadu nevieme využiť ani na energetické účely. Napriek veľmi nepriaznivej situácii sme sa rozhodli v separovanom zbere pokračovať. Na území mesta sú tri zberové dvory, kam môžu občania doviezť odpad z domácností, zo stavieb, zo záhrad a nemusia ho vyhadzovať na čiernu skládku. Ilegálne smetiská nie sú pre mesto dobrou vizitkou a ich odhaľovanie a likvidácia stojí veľa námahy a peňazí.“

Nádej pre motoristov

Po energetike a odpadovom hospodárstve je doprava tretím kľúčovým bodom v primátorových plánoch. Nitra je významnou cestnou dopravnou križovatkou a čiastočný severozápadný diaľničný obchvat nestačí odkláňať všetok tranzit z centra mesta. „Tento problém vyriešime až vtedy, keď sa vybuduje juhovýchodný obchvat, ktorý má byť súčasťou plánovanej rýchlostnej komunikácie R1 Trnava – Banská Bystrica,“ ukazuje primátor na mape mesta. „Práve začiatkom apríla bol položený jeho základný kameň. Predpokladám, že asi za dva roky bude hotový.“

Primátor je spokojný s technickými úpravami a vylepšeniami mestských komunikácií: „Vybudovali sme kruhové križovatky a objazdy vrátane toho najzaťaženejšieho uzla pod Zoborom, čím sa uľahčila doprava na magistrále Bratislava - Banská Bystrica, ale i výjazd zo stredu mesta na Zobor. Zrýchlili sme premávku vytvorením pravých i ľavých odbočení, ale aj doplňujúcich pruhov. Okrem toho sme zaviedli integrovaný systém riadenia križovatiek. Svetlá na semaforoch sa striedajú podľa intenzity dopravy na jednotlivých uliciach a cestách, aby sa zabezpečila priepustnosť križovatiek a nevznikali zápchy. Tým sa však nevyhneme, najmä keď sú v meste významné kultúrne a výstavné podujatia.“

Množstvo áut, najmä nákladných vozidiel a autobusov, zaťažuje vozovky oveľa viac, než kedysi, pred desiatkami rokov, predpokladali ich stavitelia. To cíti motorista na výmoľoch, dierach a koľajniciach v asfaltovom koberci. Priamo cez mesto vedie sedem ciest prvej triedy a tie má na starosti Slovenská správa ciest. Ich kvalitu mesto nemôže ovplyvňovať priamo. Na opravy „svojich“ miestnych komunikácií vynaloží tento rok sto miliónov korún, viac ako tri milióny eur, a berie si na to aj úver. Má na to spracovanú koncepciu, ktorá zahŕňa nielen cestné telesá, ale aj chodníky a rieši tiež bezbariérovosť. Najprv dá do poriadku ulice, ktoré sú odkanalizované a kadiaľ premáva mestská hromadná doprava. Pokiaľ ide o rieku Nitra, to nie je veľký tok, ale jeho premostenie je drahá záležitosť. V tomto roku sa začne budovať nový most.

Eurofondy a tieň krízy

Osobitnou kapitolou v primátorovej bilancii je úspešnosť v získavaní prostriedkov z eurofondov. Z nich sa uhradí rekonštrukcia troch škôl. Veľmi dôležitým projektom bola kompostáreň, ktorá bude stáť asi sto miliónov korún a z 95 percent je financovaná práve z eurofondov. Ďalšie projekty sú zo sociálnej oblasti. Je to napríklad prestavba azylového domu a zriadenie domu dôchodcov v objekte bývalej detskej nemocnice. Na obidva už je vybavené stavebné povolenie, ale samospráva ešte čaká na výzvy. Ak nebudú, tak obidva objekty bude musieť postaviť z vlastných prostriedkov, prípadne z úverových zdrojov. Hľadá i drobné výzvy, napríklad na zriadenie komunitného centra pre rómske obyvateľstvo. Zdroje na výstavbu 82 bytov sa našli na krajskom stavebnom úrade s prispením Štátneho fondu rozvoja bývania. Ďalších 92 bytových jednotiek by sa malo odovzdávať do užívania v budúcom roku.

Stratégia komunálnej politiky bude závisieť od dopadu svetovej hospodárskej krízy na celú krajinu a nitriansky región. Predovšetkým zamestnanosť a z nej plynúce sociálne istoty sú alfou a omegou. „Zatiaľ nemáme signály, že by sa malo masívne prepúšťať vo firmách, ktoré sa usadili v priemyselných zónach, alebo o odchode investorov z mesta,“ hovorí Jozef Dvonč. „Naopak, firma Sony by sa mala posilniť o produkciu, ktorá je zatiaľ v Barcelone. My sme sa rozhodli ísť aj inou cestou. Budujeme park pre malých a stredných podnikateľov v priemyselnej zóne Juh. Cez našu investičnú spoločnosť sa budeme snažiť získať podporu od Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Do tejto zóny smeruje nemecká firma Milbauer s produkciou strojov na výrobu čipových kariet. Zatiaľ sa nám investícia do priemyselných parkov vyplatila a spolu s bytovou výstavbou by sa mala zamestnanosť v Nitre udržať. Pre nás sú dôležití aj malí a strední podnikatelia roztrúsení po meste. Z času na čas sa s nimi stretávame a prizývame aj bankárov, aby sme sa navzájom informovali o svojich zámeroch a zabezpečili prípadnú efektívnu kooperáciu.“

Tu sa oplatí žiť

Mesto sa snaží vytvoriť príjemné životné podmienky pre obyvateľov, urobiť Nitru príťažlivou. Či sa to odrazí na stúpaní demografickej krivky, zatiaľ nemožno jednoznačne povedať. Štatistika ukazuje mierny úbytok počtu obyvateľov. Primátor predpokladá, že časť obyvateľov sa odsťahovala za výhodnejšími podmienkami výstavby rodinných domov, za väčším pohodlím a súkromím do okolitých obcí. V Nitre totiž istý čas nesmierne vyskočili ceny za stavebné pozemky i stavebné práce. Teraz stagnujú, alebo dokonca klesajú, ale okamžitý obrat v demografickej situácii od toho čakať nemožno.

„Nejde len o základné životné podmienky, ale aj o zdanlivo nepatrné gestá, ktorými chceme vzbudiť lokálpatriotické cítenie obyvateľov,“ hovorí na záver primátor. „Začíname už uvítaním novorodencov. Každé dieťa matky s trvalým pobytom v meste dostáva od nás poukážku v hodnote 85 eur. Ctíme si aj dôchodcov. Tí, ktorí prvý raz odchádzajú do penzie a preukázateľne bývali v Nitre dvadsaťpäť rokov, dostávajú od mesta príspevok v prepočte 2500 korún. Prváci dostávajú na uvítanie v škole malé darčeky. Mnohé kultúrno-spoločenské podujatia, najmä na verejných priestranstvách, sú zadarmo, aby sme umožnili účasť ľuďom zo všetkých sociálnych vrstiev, aby Nitrania spolu komunikovali, aby sa navzájom poznali a mali pocit spolunáležitosti. Chceme vytvoriť v meste také prostredie a existenčné podmienky, aby obyvatelia mali pocit, že sa tu oplatí žiť.“

Peter KRÚTKY

Späť