Zem treba udržiavať v rovnováhe

Slovensko, 4. 5. 2009 (Verejná správa 9/2009)

V roku 1968 napísal Kenneth Boulding vynikajúcu esej Ekonomický systém kozmickej lode Zem. Najväčší problém ľudstva podľa neho spočíva v tom, že mnohí jedinci ľudskej komunity sa správajú ako kovboji na nedozerných širokých pláňach a neuvedomujú si, že v skutočnosti sme astronauti. Obývame živú kozmickú loď Zem s jemne vyváženým systémom uchovávajúcim život.

Na otázku aký je rozdiel medzi životom kovboja a astronauta je ľahká odpoveď. Kovboji amerického Západu žili vo svete riedko osídlených priestorov so zdanlivo nevyčerpateľnými materiálnymi zdrojmi. Všetko sa mohlo ľubovoľne brať, použiť a potom zahodiť, pretože zem to absorbovala a vietor bez ťažkostí rozmetal. Možností tých, ktorí chceli pracovať, sa zdali bezhraničné a každého, kto sa domnieval, že zisk jedného musí niekomu inému priniesť stratu, označili za krátkozrakého a bez fantázie. Treba vraj nechať, aby všetci súťažili medzi sebou v získavaní bohatstva v očakávaní, že prospech jednotlivcov bude nakoniec prospechom aj pre spoločenstvo.

Astronauti na rozdiel od kovbojov žijú na kozmickej lodi, ktorá sa ženie vesmírom s ľudskou posádkou. Zdroje na jej palube sú obmedzené a tým aj drahocenné. Všetko treba udržiavať v rovnováhe, všetko sa musí recyklovať, pričom nesmie vznikať odpad. Mierou blahobytu nie je to, ako rýchlo dokáže posádka spotrebovať svoje obmedzené zdroje, ale najmä to, akí sú členovia posádky efektívni pri udržiavaní svojho fyzického a mentálneho zdravia, spoločných zásob a systému udržiavajúceho život, od ktorého sú všetci závislí. Čo raz zahodia, stane sa naveky neprístupné. Čo sa nazhromaždí bez recyklácie, znečistí ich životný priestor. Členovia posádky fungujú ako tím v záujme celku. Nikomu ani na um nezíde konzum, ktorý by nebol nevyhnutný.

Kolaps vyvážených systémov

Bouldingovo prirovnanie obsahuje hlbokú pravdu. Súčasné moderné spoločnosti hospodária kovbojským spôsobom na kozmickej lodi, ktorá je našim svetom. Prírodné bohatstvo a kapacitu prírody absorbovať odpad ešte stále považujeme za neohraničené. Vážime si silných a pokrok stotožňujeme s nepretržitým rastom spotreby. Keď predpokladáme, že egyptskí faraóni hodnotili seba samých podľa veľkosti pyramíd, budúce civilizácie môžu pri pohľade na našu éru prísť k záveru, že svoj pokrok sme merali podľa veľkosti našich smetísk.

Kovbojský život na kozmickej lodi má tragické následky. Preťažuje štruktúry udržiavajúce život, v dôsledku čoho vyvážené systémy kolabujú. Úroveň ľudskej aktivity, ktorú práve tieto systémy umožňujú, klesá. Kovbojský život na planéte Zem vedie k intenzívnej súťaži medzi mocnejšími a slabšími členmi posádky o ustavične ubúdajúce zásoby zdrojov potrebných na udržiavanie života. Niektorí členovia posádky sú zbavení aj základných existenčných prostriedkov. Zvyšuje sa sociálne napätie, legitimita vládnucich štruktúr sa rozsypáva, čo vytvára potenciál na kolaps spoločnosti a násilie.

Prekročený prah

Aby sme túto krízu mohli začať riešiť, musíme si uvedomiť základnú skutočnosť: prekročili sme historický prah medzi voľným priestranstvom a svetom kozmickej lode. Naše životy závisia od systémov prírody udržiavajúcich život. Veľká časť ľudstva to však v honbe za ziskom prehliada. Vedome i nevedome sa nechce prispôsobiť zásadám ekonomiky kozmickej lode zameranej na život.

Pri našom súčasnom kurze „trvalo udržateľného rastu“ drancujeme planétu a rozbíjame štruktúru netrhových sociálnych vzťahov, ktoré sú základom ľudskej civilizácie. Od života vo svete otvorených priestranstiev sme sa dopracovali k životu v preplnenom svete. Narazili sme na limity obnoviteľných zdrojov a na schopnosť životného prostredia absorbovať naše odpady. Dôkazy nachádzame všade. Kyslé dažde v Európe poškodili 31 miliónov hektárov lesa. Púšte každoročne odkrojujú 6 miliónov hektárov kedysi úrodnej pôdy, každoročne ubudne 11 miliónov hektárov tropického pralesa. Vinou oxidácie a erózie sa stráca 26 miliónov ton humusu ročne. Od roku 1984 klesá produkcia obilia na osobu. Za posledných sto rokov obsah kysličníka uhličitého v atmosfére vzrástol o 25 percent.

Negatíva ekonomickej globalizácie

Keď krajiny v dôsledku industrializácie vyčerpali svoje domáce zdroje, jednoducho si ich zaobstarali za svojimi hranicami, zväčša vo forme kolonizácie zdrojov priemyselne nevyspelých národov. Éra kolonizovania voľných priestranstiev sa dostala do svojej záverečnej fázy. Najprístupnejšie oblasti sú už vyčerpané. V súčasnosti sa vyostruje súťaž o pár zvyšných, ktoré zostali vo vzdialených lokalitách. Ide o Západný Irian, Indočínu, Sibír, Papuu-Novú Guineu a brazílsku Amazóniu.

Najnovšia štúdia o britskej koloniálnej skúsenosti zistila, že hoci zámožní investori profitovali z investícií v kolóniách, stredné vrstvy dostávali účty na platenie daní, z ktorých sa financovali obrovské výdavky na armádu, potrebnú na udržiavanie impéria. Ekonomická globalizácia je vo svojej podstate modernou formou imperiálneho fenoménu. Jej dôsledky sú do značnej miery rovnaké.

Ľudstvo sa musí vyrovnať so základnou pravdou: nemáme inú možnosť než prispôsobiť naše ekonomické inštitúcie realite preplneného sveta. Tragédiou pritom je, že páky rozhodovacích procesov medzinárodnej ekonomiky majú v rukách krajiny, ktoré spotrebúvajú oveľa viac, než im umožňujú ich vlastné zdroje.

Alexander SOTNÍK

Späť