Americká obruč okolo Kuby povoľuje

Slovensko, 4. 5. 2009 (Verejná správa 9/2009)

Prezident Barack Obama na piatom summite členských krajín Organizácie amerických štátov povedal, že vzťahy USA s Kubou dostanú nový začiatok. Po polstoročí od víťaznej kubánskej revolúcie a po štyridsiatich siedmich rokoch tvrdého hospodárskeho embarga ide o vyhlásenie, ktorým americký prezident nepriamo priznáva zlyhanie americkej politiky voči tomuto najväčšiemu ostrovu v stredoamerických Antilách.

Vodca kubánskej revolúcie Fidel Castro a ďalší jej predstavitelia – pravdaže, okrem Che Guevaru, ktorý zahynul v roku 1967 ako partizánsky bojovník v Bolívii – prežili celú plejádu amerických prezidentov a väčšina z nich, okrem demokratov Jamesa Cartera a Billa Clintona, mala ku Kube krajne negatívny postoj. Najväčší úder jej však, paradoxne, uštedril iný americký demokratický prezident – John Kennedy. Ten hneď po víťazstve fidelistov podporil agresívny útok kubánskej opozície a jej žoldnierov z Miami v známej Zátoke svíň. Revolucionári však útok, ktorý mal pripraviť predmostie na americkú vojenskú inváziu, odrazili. Počas sedemdesiatich dvoch hodín porazili početný intervenčný zbor.

Nasledujúce mesiace priniesli ešte vyhrotenejšiu situáciu, ktorá hrozila medzinárodným konfliktom nedoziernych následkov. Havanskí lídri sa v tom čase začali naplno primkýnať k Moskve a k ostatným krajinám socalistického bloku a požiadali o vojenskú ochranu práve Sovietsky zväz. Keď americké špionážne lietadlá odhalili na ostrove – vzdialenom od pobrežia USA necelých dvesto kilometrov – sovietske rakety stredného doletu, vypukla vážna kríza, ktorá smerovala k ozbrojenému veľmocenskému konfliktu. Svet sa ocitol na pokraji jadrovej samovraždy. Spojené štáty americké sa chystali odpovedať na blízku hrozbu aj použitím jadrových zbraní. Horúce hlavy na oboch stranách postupne ochladli. Po dohode medzi Nikitom Chruščovom a Johnom Kennedym sovietske rakety na Kube demontovali a Američania zas odviezli svoje rakety stredného doletu z Turecka. Vrchnosť v Bielom dome sa potom rozhodla zničiť kubánsku revolúciu hospodárskym embargom. To trvá dodnes.

Blokáda má však aj iný rozmer. Nezasahuje iba Kubu, ale aj amerických biznismenov, ktorí už na ostrove podnikali, alebo by radi rozšírili podnikateľské aktivity aj tam. Previnili by sa však proti americkým zákonom, ktoré takúto činnosť zakazujú. Na Kube preto napríklad v cestovnom ruchu podnikajú Španieli, Škandinávci, Kanaďania, ale aj občania a subjekty z iných krajín, ktoré sa proti Kube tak ortodoxne nepostavili.

Ani tvrdé hospodárske embargo – ako model likvidácie novej a nezávislej Kuby – však Američanom nevyšlo. Kuba prežila nielen ťažký politický a hospodársky tlak Spojených štátov amerických, ale aj rozpad Sovietskeho zväzu, po ktorom odtiaľ prestala prúdiť masívna materiálna pomoc, najmä dodávky ropy a iných surovín, čo ju dostalo do vážneho ohrozenia. Aj s tým sa vyrovnala. Keď pred dvoma rokmi odovzdal chorľavý a starnúci líder Fidel Castro moc bratovi Raúlovi, začala postupne preberať čínsky model riadenia spoločnosti. Navyše jej pribudli ústretoví priatelia v Latinskej Amerike, najmä Venezuela, Bolívia, Argentína, ale aj Brazília, kde sú pri moci ľavicové vlády. Nie náhodou Hugo Chavez na spomínanom summite Organizácie amerických krajín daroval Barackovi Obamovi knihu s názvom Ako USA vykorisťujú Latinskú Ameriku. Do tohto zoskupenia patria nielen latinskoamerické krajiny, ale aj USA. Kubu z organizácie práve na nátlak Washingtonu dávno vylúčili.

Barack Obama, pravdaže, nie je nijaký ľavičiar, aj keď je členom Demokratickej strany. Chápe však, že doterajšia americká zahraničná politika k viacerým krajinám i voči Kube je prežitok. Skrátka, nemôže pokračovať v tej podobe, ako doteraz. Raúl Castro už reagoval, že je ochotný s ním rokovať o všetkom – nielen o hospodárskom embargu, ale aj o ľudských právach, o osude dvesto politických väzňov na ostrove, ale aj o zrušení americkej vojenskej základne Guantanámo, kde za prezidentovania G. Busha dochádzalo k surovému mučeniu internovaných...

Cesta k normalizácii vzájomných vzťahov určite nebude krátka. Polstoročie nevraživosti a neustáleho ohrozovania kubánskej nezávislosti americkými podvratnými akciami zanechalo ťažké rany. Väčšina amerických politikov sa doteraz nevyrovnala s tým, že obyvatelia malého karibského ostrova si vybrali cestu k socializmu. Polokoloniálna a chudobná Kuba na nej dokázala vybudovať školstvo a zdravotníctvo na najvyšej úrovni v celej Latinskej Amerike. Medicínu tu dokonca bezplatne študujú americkí študenti z chudobných rodín. A pred časom – tiež zadarmo a na znak zmierenia – kubánski lekári operovali oči bolivíjskemu starcovi, niekdajšiemu desiatnikovi, ktorý v roku 1967 chladnokrvne popravil ikonu revolučného boja Che Guevaru.

Kuba si už dávno želala nový začiatok s USA. Možno sa impulz na štart nájde v politickej odvahe Baracka Obamu.

Späť