Únik mozgov oslabuje ich domoviny

Slovensko, 28. 5. 2009 (Verejná správa 11/2009)

Otvorenie hraníc s vyspelým svetom malo pre slovenskú ekonomiku veľa dôsledkov. Okrem toho, že sa zvýšila obchodná výmena vo forme tovarov, finančného kapitálu a služieb, došlo aj k prudkému nárastu obchodu s ľudským kapitálom. Ako všetci ostatní migranti, aj vzdelaní ľudia reagujú predovšetkým na ekonomické podnety. Globalizácia tento trend ešte posilnila.

Celosvetový dopyt po vzdelaných odborníkoch na medzinárodnom trhu práce sa rýchlo zvyšuje . Spôsobila ho expanzia nadnárodných spoločností, vzostup kooperačných vzťahov medzi podnikmi a inštitúciami verejného sektora, pričom ho zintenzívnila konkurencia technologický rozmach, existencia veľkého počtu štipendií a programov pre študentov a výskumných pracovníkov vo vysoko rozvinutých krajinách. Skúsených i nádejných vedcov a intelektuálov sa snažia prilákať vládne agentúry, univerzity a mnohé komerčné firmy.

Takmer vo všetkých prípadoch platí, že vzdelaní profesionáli sa sťahujú z menej vyspelých krajín do rozvinutejších. V zahraničí zamýšľajú spravidla zostať len niekoľko rokov. Keď si však v cudzine vybudujú kariéru a spoločenské postavenie, šanca na ich návrat postupom času klesá. Podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj len štvrtina zahraničných doktorandov v USA sa vracia do vlasti.

Únik mozgov pre menej rozvinuté krajiny sa stáva vážnym problémom. Doplácajú naň dvakrát: keď investujú do vzdelania týchto ľudí a keď prichádzajú o hodnoty, ktoré títo ľudia netvoria v domácej ekonomike, ale kdesi inde. Nadnárodné spoločnosti majú v mnohých prípadoch jednoduchú taktiku. Najprv pritiahnu potrebný počet špičkových špecialistov, zdokonalia si ich na svoj obraz a po pár rokoch ich za obojstranne výhodných podmienok postavia do čela našich filiálok v materskej krajine. Uloveného experta firma dokonale využije. Najprv jej svojou prácou pomôže v akútnej núdzi, pretože jej chýbali odborníci pre efektívny výskum a vývoj v centrále. Neskôr jej poslúži vo firemnej ofenzíve na východné trhy.

Hoci sa katastrofické scenáre o masívnom odleve mozgov zo strednej a východnej Európe nenaplnili, únik vzdelaných profesionálov je citeľný. Podľa štúdií Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve odišlo napríklad z Bulharska po roku 1989 viac ako štvrť milióna ľudí s univerzitným vzdelaním. Bolo to omnoho viac, ako ľudí so základným či stredoškolským vzdelaním. Po roku 1989 odišlo z Poľska približne milión vysokokvalifikovaných odborníkov.

Slovensko je v mínuse

Dosiaľ najpodrobnejší a najrozsiahlejší kvalitatívny prieskum o migrácii stredoeurópskych vedeckých pracovníkov vznikol v roku 1997 na objednávku Európskej komisie v agentúre Focus. Keď bruselskí analytici zhrnuli čiastkové správy za jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy, zostavili pochmúrnu publikáciu. Atmosféra vo vedeckých kruhoch v bývalom východnom bloku mala v polovici 90. rokov k optimizmu ďaleko. Vedu a výskum zasiahli reformy, prepúšťalo sa, rozpočty klesali alebo stagnovali. Vedci si mohli gratulovať, ak ich mzdy dosahovali aspoň priemer v národnom hospodárstve. Nie div, že z univerzít a akadémií odchádzali. Zo zahraničných destinácií lákalo Slovákov najmä Česko, USA, Kanada a Nemecko. Najväčší únik mozgov zažili prírodné vedy, v ktorých pôsobilo sedem z desiatich slovenských vedeckých emigrantov.

Aktuálnejšie informácie o úniku mozgov zo Slovenska obsahuje štúdia Svetovej banky z roku 2004. Keď analytici na základe údajov s nevyhnutnou dávkou nepresnosti určili prílev a odlev vysoko kvalifikovaných pracovných síl, Slovensko opäť skončilo v mínuse. Imigranti nedokázali zaplátať dieru po vzdelaných Slovákoch, ktorí odišli za hranice. Úbytok mozgov Svetová banka vyčíslila na jedno percento slovenských obyvateľov v produktívnom veku. Podobne skončili aj Poliaci a Maďari.

Odchod vzdelaných ľudí je problémom pre každú krajinu. Sú totiž vo všeobecnosti flexibilnejší, rýchlejšie sa prispôsobujú novým situáciám, ovládajú cudzie jazyky, sú tvorivejší a samostatnejší ako zvyšok populácie. Ich odchody do cudziny spôsobujú pokles kvality domácej populácie a zvyšovanie geneticky kvalitnej populácie v zahraničí.

Čo pre USA znamenajú vzdelaní imigranti, vedia veľmi dobre v tamojších univerzitách a v biznise. Nebyť vedcov narodených mimo Spojených štátov, krajina by získala menej Nobelových cien. Mala by menej patentov. Na jej univerzitách by bolo menej študentov, doktorandov i profesorov. Domáce firmy by prišli o veľkú zásobu talentov. Podnikavci s indickými a čínskymi koreňmi a univerzitnými diplomami založili od roku 1980 tritisíc technologických spoločností v kalifornskom Silicon Valley. Iný údaj z dielne OECD uvádza, že Číňania a Indovia riadili v roku 1998 štvrtinu firiem v Kremíkovom údolí, zamestnávali päťdesiattisíc ľudí a vygenerovali ročné tržby dvadsať miliárd dolárov.

Ekonomické súženie

Únik mozgov sa prejavuje na vývoji ekonomiky. V Slovenskej akadémii vied sa pokúsili vypočítať ako. Vychádzali z faktu, že v rokoch 1994 až 2002 odišlo každoročne z republiky približne sedemtisíc vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Došli k záveru, že keby ostali na Slovensku, výsledok ich práce by k hrubému domácemu produktu pridal ročne navyše 0,6 percenta, takže priemerný rast HDP by nedosahoval 4,2 percenta ale 4,8 percenta . Treba dodať, že medzi emigrantmi nie sú len čerství absolventi, ale aj ľudia s praxou a so životnými skúsenosťami, najčastejšie do veku 35 rokov.

Aj zdanlivo malý úbytok kvalifikovanej pracovnej sily môže priniesť národnej ekonomike značné škody, najmä v oblasti pridanej hodnoty práce. Stačí sa napríklad opýtať, koľko doktorandov SAV v biologických či fyzikálnych vedách sa po skončení študijného pobytu v zahraničí vráti domov. Hodnota na pracovníka vytvorená v týchto aktivitách je nepomerne vyššia než v spracovateľskom priemysle. Nadšenie z priemyselných parkov nie je celkom namieste. V prevažnej miere ide len o montážne linky. Ako soľ nám chýbajú fungujúce vedecko-technologické parky. Inštitúcie takéhoto typu pomohli transformovať ekonomiky Írska, Taiwanu či Singapuru na skutočne moderné krajiny.

Únik mozgov zo Slovenska sa momentálne najviac dotýka zdravotníckej oblasti. Lekárov a sestry s dlhoročnou praxou za hranice vyháňajú reformy. Amerika v tejto oblasti Slovákov až tak neláka. Miestne inštitúcie totiž vyžadujú nostrifikačné skúšky, a tie sú náročné a drahé. Podľa údajov Slovenskej lekárskej komory odíde zo Slovenska päťsto lekárov ročne. Odchádzajú najmä do Česka, Veľkej Británie a Írska. Doma zostávajú najmä starší lekári. V súčasnosti má menej ako šesťdesiat rokov iba polovica slovenských lekárov.

Každá vyspelá krajina má svoju imigračnú politiku. Krajiny ako USA, Kanada, Británia a Nemecko už dávno pochopili, že k ekonomickému rastu najviac prispievajú vzdelaní ľudia. Zriadili preto pre nich špeciálne imigračné schémy, ktoré zjednodušujú prístup na pracovný trh pre vyhradené triedy profesionálov zo zahraničia. Ide napríklad o program zelených kariet pre počítačových odborníkov v Nemecku, či britský projekt Highly Skilled Migrant Programme. Nie náhodou je Veľká Británia krajinou s najvyšším kladným saldom v oblasti pohybu kvalifikovaných pracovných síl.

Prebudenie Európy

Veľká Británia a Nemecko zažili veľké precitnutie z nedostatku odborníkov na prelome tisícročia. Takmer súčasne v oboch krajinách zistili, že im chýbajú desaťtisíce odborníkov na informačné technológie, najmä programátorov. V celej Európe sa ich nedostatok odhaduje na 350-tisíc.

Po roku 2000 Briti spustili rozsiahlu kampaň, do ktorej sa aktívne zapojila aj kráľovná. Predseda vlády Tony Blair bil na poplach a jeho kabinet prijal významné opatrenia, ktoré mali spoločný cieľ – vytvoriť viditeľné ekonomické a právne prostredie pre veľké investície do odvetvia informačných technológií.

Rovnaké poplašné správy zazneli na zahájení veľtrhu informačných technológií CEBIT v roku 2000 v Hannoveri. Vtedajší nemecký kancelár Gerhard Schröder odbornej verejnosti a vládnym i podnikateľským kruhom oznámil, že Nemecko dramaticky zaostáva za mnohými ekonomicky vyspelými krajinami sveta. Chýba mu najmenej 75-tisíc odborníkov v odboroch informačných technológií, v prvom rade programátorov. Súčasne stanovil úlohu získať v krajinách strednej a východnej Európy, prípadne v Indii, približne 30-tisíc kvalifikovaných špecialistov.

Nemecká vláda prijala neskôr celý súbor opatrení na komplexné riešenie vzniknutej situácie. Na spracovaní návrhu uznesenia vlády sa podieľali najmä ministerstvá školstva, práce a sociálnej starostlivosti, hospodárstva a vnútra. Pripravili agendu na vystavovanie tzv. zelených kariet na prijímanie zahraničných odborníkov. Súčasne s dovozom odborníkov vyhlásila nemecká vláda program rozsiahlych investícií do školstva. Spoločne s firmami chce kabinet rozšíriť počet študijných kapacít vo všetkých stupňoch výučby informačných technológií. Iniciatívu vlády podporili priemyselné kruhy a značná časť najmä odbornej verejnosti.

Po prijatí Lisabonskej stratégie podporil Európsky parlament, inšpirovaný americkou zelenou kartou, projekt modrej karty. Mala by umožniť prílev vysokokvalifikovaných pracovníkov do všetkých členských štátov EÚ a posilniť odvetvia, v ktorých je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Modrá karta nemá pritom nahrádzať existujúce vnútroštátne systémy. Predstavuje skôr dodatočný motivačný nástroj.

Migračná politika Slovenska sa doteraz zameriavala na otázky migrácie do SR, predovšetkým ilegálnej. Dominujú v nej otázky utečencov a azylantov, v menšej miere sa venuje hypotetickej budúcej imigrácii z východnej Európy ako potenciálnemu zdroju kvalifikovaných pracovných síl. Špeciálne programy zamerané na pritiahnutie kvalifikovaných migrantov zatiaľ nemáme. Vzhľadom na veľké škody spôsobené únikom mozgov by sme sa už konečne mali zamyslieť aj nad takými opatreniami migračnej politiky, ktoré by zabránili emigrácii mladých a vzdelaných profesionálov. Práve oni budú totiž vytvárať prostriedky aj na zaplatenie našich dôchodkov. Bolo by rozumné vložiť veľké investície do skutočne pokrokových projektov, ktoré nám pomôžu udržať vzdelaných ľudí doma a zabezpečiť aj budúce generácie.

Alexander SOTNÍK

Späť