Častice ako prostriedok hodnotenia

Slovensko, 15. 6. 2009 (Verejná správa 12/2009)

V súkromnom i verejnom styku si ľudia spravidla vymieňajú vecné informácie, ktoré hovoriaci odovzdáva adresátovi ako objektívny fakt. Často však autor vysielanú informáciu aj hodnotí. Snaží sa adresátovi naznačiť svoj postoj a stanovisko k obsahu vety, v ktorej je informácia uložená, prípadne takto vyzdvihne iba časť obsahu vety. V súvislosti s vyjadrovaním postoja a hodnotenia hovoríme o pragmatickom aspekte textu. Na vyjadrenie postoja a hodnotenia, ako aj na aktualizáciu obsahu vety alebo jej časti sa v jazyku vypracovalo viacero jazykových prostriedkov. Patria k nim aj častice. Sú to neohybné, expresívno-hodnotiace slová, ktoré síce obsah vety neprehlbujú, no autorovi umožňujú vyjadriť vzťah ku skutočnosti, k adresátovi, ako aj k obsahu vety.

Častice sa bežne využívajú ako prostriedky nadväzovania. Hovoriaci nimi nadväzuje na predchádzajúci kontext alebo na mimojazykovú situáciu. V tejto funkcii sa zbližujú so spojkami. Na rozdiel od nich však vyjadrujú jemné významové odtienky a zároveň aktualizujú obsah výpovede alebo jej časti. Porovnajme z tohto hľadiska varianty vety:

Všetky obežnice našej slnečnej sústavy vznikli ASI v tom istom čase. NO ich vývin bol ďalej nerovnomerný.

Vzťah medzi týmito dvoma vetami je jednoznačný. Čitateľ si uvedomuje časovú následnosť medzi nimi. Autor však správne posilnil ich vzájomnú obsahovú spätosť za pomoci častice no:

Obsahovú väzbu medzi obidvoma vetami mohol autor rovnako zdôrazniť aj pomocou častice však: Ich vývin VŠAK bol ďalej nerovnomerný.

Ako som už naznačil, v základnej funkcii sa častice využívajú na aktualizáciu vzťahu hovoriaceho k obsahu celej výpovede alebo jej časti. Analyzujme z tohto hľadiska prvú vetu citovaného príkladu. Predpokladajme, že ju autor formuloval takto: Všetky obežnice našej slnečnej sústavy vznikli v tom istom čase. V tejto vete ide o dve obsahové zložky. Jednoznačne sa v nej konštatuje, že a) všetky obežnice b) vznikli v tom istom čase. V takto formulovanej prvej vete by autorova konštatácia bola nespochybniteľná. Častica ASI však túto jednoznačnosť spochybňuje, autor ňou naznačuje adresátovi, že to tak mohlo i nemuselo byť. A teda toto tvrdenie vyslovuje len ako možný predpoklad. Dodajme, že častica určite by naopak tvrdenie v uvedenej vete zdôraznila, potvrdila by ho ako jednoznačné: Všetky obežnice našej slnečnej sústavy vznikli URČITE v tom istom čase. Ako vidieť, častice tu plnia významnú pragmatickú funkciu. Orientuje adresáta, ako má vnímať obsah informácie v rozmedzí pólov určitosť (istota) – neurčitosť (predpoklad).

V tomto prípade sa častica vzťahuje na celý obsah vety. Často sa však autor hodnotí iba časť obsahu vety. Vtedy častica stojí pri „svojom“ slove alebo spojení slov, napríklad: Pri nešťastí mala som SÍCE šťastie, ale to je LEN pre útechu. – Korpus je určený PREDOVŠETKÝM pre odbornú verejnosť. – Popros mojím menom univ. prof. PhDr. Ľudovíta Nováka, DrSc., aby UŽ KONEČNE poslal posudok pre Encyklopédiu Slovenska. – Ľudstvo v priebehu svojich dlhých dejín vývoja TIEŽ pilo HLAVNE mäkkú vodu.

Slovosled častíc sa riadi prísnymi pravidlami. Častice totiž veľmi citlivo reagujú na svoju polohu vo vete, pozorného poslucháča alebo čitateľa upozornia, že ich slovoslednú pozíciu riešil autor nevhodne. V dôsledku toho sa potom veta ako celok javí ako slovosledne kostrbatá, rozbitá, ťažkopádna. Žiaľ, aj v písaných textoch, kde by sme to najmenej očakávali, zisťujeme nenáležité slovosledné umiestňovanie tohto citlivého pragmatického prostriedku. Pritom pravidlo je veľmi jednoduché. Ak sa častica vzťahuje na celý obsah vety, spravidla stojí na jej čele: BODAJ by vás, vy mládenci, čerti vzali.

Ak autor vyjadruje svoj kladný alebo záporný postoj k časti obsahu vety, častica je pred aktualizovaným slovom alebo spojením slov: Ozvali sa aj jarabičky; niekto ich MOŽNO vyplašil. V tejto vete sa častica možno môže vzťahovať aj na ich (=jarabičky). Potom sa však musí zmeniť jej slovosled, aby stála pri „svojom“ slove: Ozvali sa aj jarabičky; MOŽNO ich niekto vyplašil.

Žiaľ, práve vo vnútri vety autori až príliš často umiestňujú častice nesprávne. Na ilustráciu jeden z množstva náhodne vybraných príkladov:

Michal Handzuš je solídny stredný útočník, ktorý dokáže AJ podporiť obranu.

V tejto vete chcel autor zdôrazniť, že hoci je Michal Handzuš útočník, dokáže podporiť aj obranu. Preto častica aj patrí pred slovo obrana: Michal Handzuš je solídny stredný útočník, ktorý dokáže podporiť Aj obranu.

Zdanlivo náročný je slovosled, keď sa na čiastkový obsah vety (na ten istý výraz) vzťahuje viacero častíc. Tu je poradie od najvšeobecnejšej k najkonkrétnejšej častici. Príklad: Vo svojom spoločnom pôsobení môžu byť DOKONCA I EŠTE horšie, ako by človek predpokladal. Správne: ...môžu byť DOKONCA EŠTE I horšie...

Niekedy autor vytvorí poriadnu slovoslednú motanicu: Na ihrisku boli vždy štyri nižšie a jedna vyššia hráčka. Uvidíme, či ALE EŠTE niekedy sa s niečím podobným v lige stretneme. Správne: Uvidíme VŠAK, či sa s niečím podobným v lige EŠTE stretneme. / Uvidíme VŠAK, či sa v lige EŠTE stretneme s niečím podobným. / Uvidíme VŠAK, či sa v lige s niečím podobným EŠTE stretneme.

Aj umiestňovanie častíc potvrdzuje, že slovosledná stavba vety je rovnako dôležitá ako výber vhodného slova.

Ján FINDRA

Späť