Ruská cesta amerického prezidenta

Slovensko, 27. 7. 2009 (Verejná správa 15-16/2009)

Už Obamov štart na prvú oficiálnu návštevu Ruska nebol šťastný. Na adresu bývalého ruského prezidenta a terajšieho premiéra Vladimíra Putina povedal, že ide o muža, ktorý je jednou nohou stále v minulosti. Z tejto poznámky mal zrejme celý svet vyvodiť názor, že on – Barack Obama ako nový americký prezident – je muž, ktorý stojí obomi nohami pevne v prítomnosti, že sa teda nepozerá dozadu, ale len a len dopredu v ústrety lepším zajtrajškom.

Táto Obamova formulácia sa až priveľmi priblížila výroku neúspešného republikánskeho prezidenta John McCaina, ktorý zasa povedal, že ak by sa on pozrel do Putinových očí, videl by tam iba tri písmená – KGB. Nuž, vietnamský hrdina asi zabudol, že aj George Bush senior, ako bývalý americký prezident, dostal ideologický tréning najmä ako bývalý riaditeľ CIA.

Americkí politici a ich poradcovia robia stále a znova tie isté chyby. Opäť zanovito vyťahujú na svetlo minulosť aj dvadsať rokov po páde železnej opony. Obama si našťastie chybu rýchlo uvedomil a počas stretnutia priamo s Putinom povedal, že je mužom, ktorý pre Rusko urobil veľa. Lenže Putin v nijakom prípade na inkriminovaný výrok o jednej nohe v minulosti nezabudol. Aj keď Putin na Obamovu adresu vyhlásil, že Rusko vkladá do neho veľké nádeje, možno to považovať len za gentlemanské gesto.

Prvej Obamovej návšteve v Rusku sa pripisoval takmer historický význam – mala odštartovať novú éru vo vzájomných vťahoch oboch jadrových superveľmocí. Aj keď obe strany podpísali osem vzájomných dohôd a prezidenti sa zoširoka usmievali a vymieňali si navzájom komplimenty, je zrejmé, že táto návšteva nebude žiadnou prelomovou udalosťou. Rusko rýchlo pochopilo, že v americkej zahraničnej politike sa nijaké zásadné zmeny konať nebudú, aj keď terajší šéf Bieleho domu s programom zmeny vstupoval už do prezidentsej kampane. Jeho „náhlu“ stagnáciu, či zle skrývané poškuľovanie po agresívnej politike svojho predchodcu – veď nie náhodou dal Obama niekoľko dní pred príletom do Moskvy povel na tvrdšiu vojnu v Afganistane – bolo najviac cítiť v prednáške na moskovskej Novej ekonomickej škole. Pred poslucháčmi, ktorých označil za novú ruskú elitu, poučoval celé Rusko, ako si má budovať novú spoločnosť, ako sa má správať na medzinárodnom javisku a dodržiavať princípy medzinárodného práva – čo bola zjavná narážka na vojnu s Gruzínskom. Lenže tú vyprovokoval iniciatívny americký pritakávač, prezident Sakašvili, vyzbrojený ešte za Busha americkými a izraelskými zbraňami. Nebolo však počuť ani slovo o akejsi zmene postoja Spojených štátov, o chuti Washingtonu rešpektovať vôľu národov ísť samostatnou cestou rozvoja.

Obama opäť dával za príklad americkú demokraciu, ako jediný a správny model. A tak, hoci prezidenti podpísali napríklad dohodu o budúcom možnom výraznom znížení počtov jadrových hlavíc, či dohodu o využití ruského priestoru na zásobovanie amerických jednotiek v Afganistane, veľa sa toho v Kremli neudialo. Očakávalo sa totiž, že Obama sa vzdá Bushovho nebezpečného projektu na vybudovanie protiraketového systému v Čechách a v Poľsku, že vysvetlí prečo Američania lákajú Ukrajinu a Gruzínsko do Severoatlantickej . Rovnako otvorené zostali aj ďalšie naliehavé otázky. Obama aj v Moskve strašil takzvanou iránskou a severokórejskou jadrovou hrozbou, čomu veria ešte tak v Izraeli, ale nie až natoľko v Rusku. Irán, na rozdiel do večného amerčického chránenca Izraela, nijaké jadrové zbrane nemá. Severná Kórea zasa rieši najmä elementárne problémy so zásobovaním obyvateľstva a určite sa nechystá zaútočiť na Spojené štátty americké, či na Európu. Rusi veľmi dobre vedia, že protiraketový štít je od samého začiatku ďalším americkým projektom namiereným proti ich krajine. Ak by tomu bolo ináč, Washington by už dávno akceptoval ruský návrh na vybudovanie štítu v Azerbajdžane, kde mohli Američania využiť aj výkonný ruský radar. Ponuku však odmietli, čo Rusov ešte viac presvedčilo o ich zámeroch.

Takto sa superveľmoci zrejme nedohodnú. Dávno sa skončili Jeľcinove časy, keď mohli Američania bez váhania rozširovať vojenskú alianciu o nové štáty. A to napriek sľubu George Busha seniora poslednému sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi, že po rozpustení Varšavskej zmluvy sa zruší aj NATO. Ten tiež prisľúbil, že sa aliancia nebude približovať k hraniciam Ruska. Washington porušil podstatu, aj keď nepísaných dohôd. Za prezidenta Billa Clintona začal uskutočňovať stratégiu Zbigniewa Brzezinského, ktorej zmyslom je kontrola takzvaného euroázijského priestoru. Bush junior v tejto politike urputne pokračoval, navyše destabilizoval medzinárodné vzťahy obsadením Iraku. Obama, ako sa zdá, sa usiluje o to isté, len Ameriku predstavuje svetu v lepšom svetle. Mnohé štáty, najmä však zjednotená Európa, už podnikajú kroky na opustenie línie studenej vojny. Vo Washingtone na ňu – podľa všetkého – nemienia až tak rýchlo zabudnúť.

Späť