Čínska štvrť

Slovensko, 27. 7. 2009 (Verejná správa 14/2009)

Aj dnešnú prechádzku po Manhattane začneme tam, kde naposledy – pri Brooklynskom moste. Ibaže po zostúpení z neho sa nevydáme doľava smerom k newyorskej radnici a Wall Streetu, ale zamierime doprava – do Čínskej štvrte. Hrnie sa sem nemenší počet ľudí, domácich i turistov, ako do štvrte svetových financií a obchodu, ak nie ešte viac. Rozhodne práve táto časť Manhattanu je najviac zaľudnená a pri prechádzke jej ulicami sa miestami musíte pomedzi davy chodcov priam predierať.

Cestou do Chinatownu po ulici Bowery vás iste zaujme pohľad na krídla brány pred vstupom na Manhattanský most, ktoré pripomínajú krídla budov pred Bazilikou sv. Petra na Vatikánskom námestí v Ríme. Skrátka a dobre, takmer žiadny z mostov spájajúci Manhattan s ostatnými časťami New Yorku nie je architektonicky všedný. Pritom ich je neúrekom, viac ako dve desiatky. Najviac cez rieku East River, a najhustejšie sú položené v severovýchodnej časti, kde sa rieka nazýva Harlem River. Počínajúc Triboroughe bridge a končiac Hudsonovým mostom na severnom cípe ostrova v neveľkých vzdialenostiach od seba je ich viac ako pol tucta. Prirátajte si k tomu niekoľko tunelov popod rieky na východ i na západ a tristo päťdesiat kilometrov tratí metra vedúcich pod celým ostrovom, riečiskami i mestom. K tomu ešte mrakodrapy, ktoré tiež musia byť ukotvené poriadne do hĺbky. Pritom Manhattan má na dĺžku niečo vyše dvadsať kilometrov a na najširších miestach ani nie päť kilometrov. Čo vám z toho vychádza? Malý zázrak! Francúzi by povedali, že kúsok ementálu, ktorý je prederavený skrz-naskrz, a predsa drží pevne pohromade.

Tento malý kúsok zeme uprostred vôd riek i oceánu musí nielen v nás, ale i v budúcich pokoleniach vyvolávať úžas nad ľudským umom a jeho dielom. Len tento prostý fakt stavia Manhattan na vysoký piedestál, pokiaľ ide o možnosti súčasnej civilizácie, vynaliezavosti ľudského ducha a stále zdokonaľujúcej sa techniky.

Vráťme sa však opäť do štvrte Číňanov, i tu je čo obdivovať. Manhattanský most ústi takmer do jej stredu a nech sa pohnete do ktorejkoľvek z okolitých uličiek, narazíte na typické obrázky čínskych miest. Na malej ploche sa tu tiesni vyše dvesto tisíc obyvateľov, z toho dve tretiny Číňanov, pričom ostatní tiež pochádzajú z ázijských krajín. Dá sa teda povedať, že obyvateľstvo tejto štvrte je etnicky veľmi súrodé a podľa toho vyzerá i organizácia jeho života. Uzavreté spoločenstvo a hospodárstvo, postavené na prevádzke stravovacích zariadení a textilných manufaktúrach funguje ako hodinky, je tu najvyššia zamestnanosť. Aj poriadok si dokážu urobiť jej obyvatelia vlastnými silami. V porovnaní s ostatnými časťami mesta majú vo štvrti najnižšiu zločinnosť a najmenšiu delikvenciu medzi mladými ľuďmi.

Vysoká výkonnosť má ale i tu druhú stranu mince: sedemdesiathodinový pracovný týždeň a biedne mzdy, robotníkov sa nemá kto zastať, pretože odborové organizácie sú mimo hry. Vydieranie a iné mafiánske praktiky rodinných klanov dosiahli také kruté formy, že pancier uzavretosti etnickej komunity sa začína naštrbovať a čínski prisťahovalci sa obracajú o pomoc i na mestské úrady a orgány – čo bola predtým vec nevídaná a neslýchaná.

Čínska štvrť sa stále viac a na všetky strany rozpína, prisťahovalcov – jeden čas to boli najmä ženy – stále pribúda. Rozpínavosť do šírky je nevyhnutná. Tu žiadne mrakodrapy neuvidíte, spravidla ide o staré, iba niekoľkoposchodové budovy, z fasád ktorých vystupujú požiarne schodiská. Do komplexu nižších budov postavených v tradičnom americkom štýle sú vpletené čínske pagody, budhistické chrámy, ba aj židovská synagóga s cintorínom, stovky ručných dielní, ale predovšetkým a na každom kroku: obchodíky a reštaurácie, trhoviská s produktmi mora v takom množstve a sortimente, s akým sa nikde inde v meste nestretnete. Kvôli pestrosti jedál čínskej kuchyne sem chodia turisti, ale aj stáli obyvatelia mesta v prvom rade. A kvôli neobyčajnému koloritu.

Ulice Čínskej štvrte sú preplnené v každej časti dňa i v každom období roka. V lete a v tlačenici ľudí je tu zvlášť horúco, zostrujú sa aj pachy z darov mora. O dôvod viac, aby ste mesto i túto štvrť navštívili radšej v zimnom období, ktoré sme vám odporúčali hneď na začiatku nášho putovania po Manhattane. Navyše, v druhej polovici januára sa jeho obyvatelia úplne otvárajú cudzincom v rámci veľkolepého divadla, akým sú oslavy čínskeho Nového roka.

Než opustíte túto štvrť kulinárskeho umenia, nezabudnite sa pokloniť jednému z najväčších filozofov v dejinách ľudstva – Konfuciovi. Jeho socha stojí na rovnomennom námestí v trojuholníku medzi nájazdovou rampou Manhattanského mostu a ulicou Bowery. Okolie má modernejší ráz, pretože tamojšie byty postavili iba pred tromi desiatkami rokov. Od Konfucia okrem iného pochádza posolstvo, ktoré možno voľne interpretovať i takto: Sú tri cesty k múdrosti a k zdokonaľovaniu človeka i spoločnosti. Prvá, cesta skúsenosti, je najťažšia. Druhá, cesta napodobovania, je najľahšia. Tretia, cesta myslenia, je najoriginálnejšia, najušľachtilejšia a najprínosnejšia.

Z Čínskej štvrte sa môžete vydať opäť napravo, poza Manhattanský most do štvrte Lower East Side, kde sa koncom 19. storočia tiesnilo pol milióna židovských vysťahovalcov. Vtedy to vraj bola najhustejšie obývaná lokalita sveta a pre vysťahovalcov určite nič závideniahodné. Dnes sú už zväčša rozptýlení do lepších štvrtí ostrova, napríklad aj v okolí Central Parku. Ich miesto postupne obsadzujú čínski prisťahovalci. Títo sa rovnako posunuli i smerom na sever, za ulicu Canal Street, ktorá pôvodne tvorila hranicu medzi Chinatown a Little Italy. To je ďalšia štvrť, ktorú hodno navštíviť. Má celkom iný ráz, hoci tiež oplýva množstvom menších, ale i honosnejších reštaurácií s klasickou talianskou kuchyňou. Za jedlá v Malom Taliansku, pravdaže, zaplatíte oveľa vyššiu cenu. Vyváži vám to ale skutočnosť, že ulice a uličky sú v porovnaní s predošlými menej rušné, pohybujete sa po nich voľnejšie, aj bývanie je tu príjemnejšie. Túto časť mesta si za svoj nový domov zvolila napríklad i dlhoročná jednotka svetového tenisu Steffi Grafová.

Premeny SoHo

Z Malého Talianska sa rýchlo dostanete do skutočne mondénnej, umelcami vyhľadávanej časti mesta, plnej architektonických skvostov a galérií. Stačí prekročiť Broadway, ktorá spolu s Canal Street na juhu a West Houston Street na severe vymedzuje hranice štvrte SoHo.

Podobnosť jej názvu s londýnskou štvrťou je čisto náhodná. Pôvodne išlo o továrenskú štvrť, ktorá začala nadobúdať dnešnú tvár až v šesťdesiatich rokoch minulého storočia. Desaťročia predtým sa sem kvôli nižšiemu nájomnému postupne sťahovali umelci zo severnejších častí ostrova. V obrovských priestoroch bývalých továrenských hál a v podkroví budov nachádzali vhodné a lacné miesta pre svoje ateliéry. Kde sú umelci, tam sú i galérie, do nich prichádzajú milovníci umenia a turisti, pribúdajú obchodíky, bistrá a reštaurácie. Tak sa bývalé robotnícke štvrte, brlohy chudoby či slumy prirovnávané predtým ku peklu, začali meniť na celkom iný obraz. Bol tu však jeden problém: táto oblasť stále zostávala vyhradená pre priemyselnú zónu. Keďže už svoj účel neplnila, vedenie mesta sa rozhodlo zarovnať ju so zemou. Aj by sa tak bolo stalo, nebyť vynaliezavosti umelcov. Spojili sa s ochranármi pamiatok a dosiahli, že celá štvrť bola prehlásená za historické kultúrne dedičstvo. Rozhodujúcim faktorom sa pritom stala architektúra budov továrenských hál: ich priečelia sú zo železa a liatiny. A práve to – okrem iného – je dnes predmetom obdivu každého, kto sem zavíta.

Fasády z liatiny sú natrené rôznymi farbami, majú charakteristický vzhľad a ich zakončenia sú zdobené ornamentmi, pripomínajúcimi slovenské čipky. V skutočnosti ide o umné napodobenie barokových balustrád, antických i renesančných staviteľov. Keď prechádzate pomedzi súvislé bloky takýchto budov, cítite sa ako medzi kulisami rozprávky zo zašlých čias. Dokonalou ukážkou tohto staviteľského žánru či hutníckeho umenia je budova pre našinca s krkolomným názvom – Haughwout Building. Stojí na rohu križovatky, ktorú tvorí Broadway a Broome Street, a keby ste už z tejto štvrte nevideli nič iné, aj to by stačilo.

Lenže je tu ešte najväčšie množstvo galérií v meste s dielami svetoznámych i menej známych umelcov. V roku 1992 si vo štvrti otvorilo pobočku dokonca i Guggenheimovo múzeum. Budete preto trochu v rozpakoch, do ktorej z galérií vstúpiť. Spravidla je prehliadka tamojších pokladov umenia bezplatná, môžete sa nimi kochať donekonečna, nikto vás v ničom neobmedzuje, ani vo fotografovaní. Pochopiteľne, ani v nakupovaní, pokiaľ už jednotlivé exponáty nie sú označené ako predané. My sme sa až dvakrát vrátili do galérie Williama Bennetta, na ktorú sme natrafili prezerajúc si liatinové fasády budov ulice Greene na krátkom úseku medzi ulicami Broome a Spring. Vystavovali tu najväčšiu kolekciu originálnych prác Salvadora Daliho a okrem toho diela Picassa, Chagalla, Matissa, Miró, Rembrandta a niektorých amerických maliarov.

Architektúra zo železa a liatiny sa stala natoľko inšpiratívnou a módnou, že ju neskorší stavitelia začali napodobovať na budovách z klasického materiálu. Niekoľko sa ich vyskytuje i v tejto štvrti a sú na nerozoznanie od pravých. Pokiaľ z tých pravých neprenikne na povrch hrdza (my sme našli iba jediný kaz tohto druhu), pri identifikácii napodobenín by ste sa museli uchýliť k použitiu silného magnetu.

Nie obrazne, ale doslovne sa magnetom stala štvrť pre umelcov v okamihu, keď sa bývanie v nej zlegalizovalo vyhlásením za pamiatkovo chránenú zónu. Na konci zlatých šesťdesiatych rokov sa do SoHo nasťahovali tisíce umelcov. Dnes dochádza k opačnému procesu, niektorí skôr odchádzajú, lebo štvrť sa pre nich na bývanie a udržiavanie ateliéru stala príliš drahá. Neputujú ďaleko, iba o pár ulíc južnejšie, do štvrte TriBeCa.

Triangle Below Canal

Názov tejto štvrte, podobne ako predchádzajúcej, vznikol zo skratiek slov vymedzujúcich priestor, v ktorom leží: Triangle Below Canal Street, čiže trojuholník pod ulicou Canal. Ani bývanie v TriBeCa však nie je lacné. Jeho cena stúpa s tým, ako ju stále viac vyhľadávajú najznámejšie tváre Ameriky. Až do okamihu, keď v roku 1999 našiel smrť v troskách svojho lietadla, tu napríklad býval Joseph Kennedy, jediný syn zavraždeného prezidenta Spojených štátov J. F. Kennedyho. Býva tu naďalej rozporuplná predstaviteľka sveta modeliek Naomi Cambellová. Spolumajiteľom tunajších filmových ateliérov je herec Robert de Niro. V reštaurácii, ktorú si otvoril, môžete stretnúť mnohé ďalšie tváre z filmového plátna.

Štvrť nie je veľká, takže jej prehliadka vám veľa času nezaberie. Milovníci architektúry by nemali prehliadnuť malé, ale pôvabné námestíčko s miniatúrnym parčíkom – Duane park. Rámcujú ho budovy rôznych stavebných slohov. Námestíčko alebo park nájdete v dolnej časti ulice Hudson, ktorá prechádza stredom celej štvrte. Keď po nej alebo po súbežnej ulici Greenwich postúpite ešte trochu nižšie a narazíte na ulicu Chambers, treba sa vydať doprava, smerom k nábrežiu. Potom nemôžete minúť ďalšie zaujímavosti štvrte: obecnú základnú školu PS 89, ktorej oplotenie zo železa zdobia vymodelované trupy lodí. Na tehlovej fasáde budovy je umiestnená tabuľka. Chvíľu pri nej postojte, aby ste si prečítali niekoľko viet o tom, ako prežili učitelia a žiaci školy hrôzyplný 11. september. Nachádzate sa totiž na dohľad od Ground Zero...

Pokračujúc smerom k nábrežiu prejdete popri najväčšom centre divadelného umenia na Dolnom meste. O kúsok ďalej dospejete k viacprúdovej okružnej ceste pozdĺž pobrežia. Mimovoľne nastúpite – inak sa ani nedá – na Tribeca most, ktorý v podobe skleneného tunela rušnú cestu preklenuje. A zažijete čaro nechceného: keď otvoríte dvojkrídlové presklené dvere, ktoré tunel uzatvárajú, uniformovaná vrátnička vás síce zdvorilo, ale so všetkou rozhodnosťou vykáže naspäť. To preto, lebo sme sa ocitli na pôde vysokej školy pre vedecký dorast, kam môžu vstúpiť iba jej talentovaní žiaci a profesorský zbor.

Po chvíľke rozpakov a hľadania cesty, ktorou by sme mohli pokračovať, sme si s uľahčením vydýchli. Na druhý pokus sme zistili, že sklo, ktoré vypĺňa kovovú konštrukcia mostu, pôsobí ako zrkadlové bludisko či labyrint. Preto chodci idúci tadiaľto prvý raz môžu prehliadnuť, že tesne pred dverami do školy je sklenená stena prerušená a vedú z nej schody, ktorými zostúpite na druhú stranu okružnej cesty.

Mýlka nám však stála za to. Na bráne do školy sme si mohli prečítať množstvo vtipných odkazov, ktorými sa študenti častovali okrem iného aj k narodeninám, pripnúc k textu fotografiu oslávenkyne.

Za touto školou sa definitívne ocitnete na nábreží s rozsiahlym Rockefellerovým parkom. Časť z neho tvoria lavičky, stolíky a zábradlia, s množstvom bronzových zvieratiek – opíc, mačiek, psov, korytnačiek a tak ďalej. Ideálne miesto na krátky odpočinok po dlhej prechádzke, s výhľadom na kŕdeľ vtákov na zelenej lúke, rieku Hudson a mesto New Jersey za jej vodami.

Ak chcete, môžete ešte vykročiť po nábreží smerom nadol, okolo najprepychovejších bytových domov tejto štvrte, medzi ktorými stavitelia vybudovali plochy zelene, ba i skalnaté zátišia. Takto sa dá dôjsť až k Battery parku a k mólu, odkiaľ plávajú lode k soche Slobody. A tým sa nám okruh prechádzok po južnej časti Manhattanu uzavrel.

New York – Bratislava 2009

Milan HOLUB

Späť