Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11782

Počet fotografií:
9329

 

 

 

Korporácie získavajú stále väčšiu moc

Slovensko, 18. 2. 2010 (Verejná správa 2/2010)



Chaos rozpadávajúceho sa industriálneho poriadku a zrod nového poriadku súčasnej civilizácie mení začiatkom 21. storočia v globálnom meradle pravidlá jej fungovania. Vytvára nové globálne prostredie, ktoré je novým formujúcim priestorom pre fungovanie civilizácie, spoločnosti a ekonomiky, a takisto pre život jednotlivých ľudí.


Nové globálne prostredie je z veľkej časti nezmapované rovnako, ako sú nezmapované aj vytvárajúce sa pravidlá. Staré mapy ekonomických a sociálnych teórií zastarali a stratili svoju výpovednú hodnotu. Nové mapy sa postupne vytvárajú a snažia sa popisovať meniacu a vytvárajúcu sa realitu.


Postindustriálna civilizácia 21. storočia sa v mnohých smeroch pripodobuje predindustriálnej civilizácii. Nájomné armády a súkromné bezpečnostné služby sa podobajú viac na nájomných žoldnierov stredoveku a transnacionálne, regionálne a lokálne organizácie oslabujú a rozkladajú silu štátu. Vzniká chaos štátov, regiónov a transnacionálnych organizácií, kde regionálne organizácie a spoločenstvá sú často rovnocenným konkurentom štátov, a kde ekonomiky transnacionálnych organizácií prevyšujú svojou silou ekonomiky jednotlivých štátov. Postindustriálna civilizácia sa však líši od predindustriálnej najmä svojou technologickou základňou, ako i globálne vzájomne prepojenými sieťami.


Globálne prostredie civilizácie


Zosieťovaná, zlinkovaná a zhypertextovaná civilizácia vytvára určitú formu globálnej pavučiny prepájajúcej jednotlivcov, organizácie, regióny i štáty. Nové globálne prostredie postupne vytvára a formuje priestor, v ktorom budú fungovať jednotlivci, ekonomiky a spoločnosti v informačnom veku. Tento priestor bude tvoriť rámce a pravidlá hry, v rámci ktorých bude fungovať celá civilizácia.


Nové globálne prostredie 21. storočia sa dá popísať nasledovnými základnými charakteristikami:




  • Prechodom od entropického spôsobu fungovania civilizácie k syntropickému a postupné prispôsobovanie jednotlivých podštruktúr civilizácie syntropickým princípom.

  • Vytváraním globálnych transnacionálnych štruktúr a ich vyvažovaním rastúcim počtom lokálnych a regionálnych štruktúr.

  • Vytváraním zmiešanej ekonomiky na všetkých úrovniach, kde transnacionálne štruktúry budú dopĺňať lokálne a regionálne štruktúry.

  • Globálnym pôsobením základných pravidiel civilizácie Tretej vlny.

  • Premenou národných štátov na trhové štáty a s tým spojenou zmenou konštitučných poriadkov.

  • Vytváraním nehmotnej ekonomiky ako nehmotného obalu hmotnej ekonomiky, pričom štruktúry nehmotnej ekonomiky budú rozhodujúcou podmienkou fungovania ekonomiky na všetkých úrovniach.

  • Rastom civilizačného jadra a procesmi napojenia sa na toto jadro.

  • Vlády národných štátov sú nahrádzané komplexnejšími systémami vládnutia - governance.


Transnacionalizácia ekonomiky


Postupujúca transformácia industriálnej spoločnosti na informačnú spoločnosť postupne erodovala štruktúry národného štátu a transnacionálne sieťové štruktúry narušili teritoriálne suverenitu národného štátu. Postupne sa rozpadlo národné hospodárstvo a časť ekonomík jednotlivých štátov sa stala súčasťou transnacionálnych ekonomických štruktúr. Ekonomika počas obdobia národného štátu fungovala ako národné hospodárstvo. S postupujúcou transnacionalizáciou ekonomiky sa prestalo hovoriť o národnom hospodárstve a národohospodárske teórie postupne vystriedali ekonomické teórie. Národné hospodárstvo nahradila trhová ekonomika a národný štát začal nahrádzať trhový štát.


Na globálnej úrovni sa hovorí o vzniku globálnej ekonomiky, svetovej ekonomiky, svetového trhu, transnacionálnych korporácií, globálnych korporácií atď. Na národnej úrovni zase o rozdelení ekonomiky na časť, ktorá je napojená na globálnu ekonomiku a na časť, ktorá na globálnu ekonomiku napojená nie je.


Medard Gabel a Henry Bruner v knihe Globálna akciová spoločnosť Atlas multinacionálnych korporácií uvádzajú, že moderný národný štát a korporácia majú svoje začiatky približne v rovnakom období. Westfálska zmluva z roku 1648 je považovaná za bod, z ktorého začal vznikať moderný národný štát. Verejná charta, ktorá vytvorila prvú spojenú kapitálovú spoločnosť v Anglicku, bola vydaná kráľovnou Alžbetou I. v roku 1601.


Od týchto počiatkov obidve formy organizácií rástli čo do počtu, geografického rozsahu a moci. Z niekoľkých národov na viac ako 220 a zo zopár korporácií na viac ako 63-tisíc multinacionálnych korporácií, pričom obidve tieto formy obopínajú svet.


Gabel a Bruner tvrdia, že národný štát bol historický významnejší a mocnejší. Dnes sa to zmenilo. Multinacionálne korporácie získavajú moc, ktorá patrila národom. Toto nové mocenské usporiadanie nie je iba výsledkom toho, že národné štáty odovzdávajú existujúcu moc. Významnejšie je podľa nich to, že nová moc prichádza na svet vo forme novej technológie, ktorú multinacionálne korporácie kontrolujú. Nová technológia rozširuje moc a práva multinacionálnych korporácií. Keďže sú korporácie rýchlejšie a agilnejšie ako ich národné proťajšky, môžu ľahko ovplyvňovať aj globalizáciu.


Riziká rozpadu národných štátov


Úpadok národných štátov sa stal zjavným koncom 20.storočia. Začiatok 21. storočia je spojený s hľadaním a vytváraním nových teórií, konceptov a foriem organizácie ekonomiky, spoločnosti a civilizácie. Vznikajúci koncept trhového štátu sa javí ako jeden z najvýstižnejších konceptov popisujúcich nové reality meniaceho sa sveta.


Koncept trhového štátu umožňuje popísať predpokladané smerovanie ekonomických a spoločenských štruktúr, ktoré celosvetovo strácajú industriálnu podobu a v mnohých smeroch sa podobajú na štruktúry, ktoré fungovali v období pred industriálnou érou a takisto v čase pred vznikom národných štátov. Spod kontroly štátu sa postupne vyčleňuje čoraz viac oblastí života spoločnosti. Privátnymi aktivitami sa stávajú aj také činnosti ako obrana alebo spravodajstvo. Tak ako v predindustriálnej dobe fungovali armády nájomných žoldnierov, aj dnes vznikajú súkromné armády a dokonca aj súkromné spravodajské služby.


Postupujúci rozpad národných štátov vytvára mnohé riziká, ktoré už dnes ohrozujú fungovanie niektorých oblastí spoločnosti a vyžadujú hľadanie možných riešení a eliminácie týchto hrozieb.


Národné štáty vo svojej klasickej podobe podliehajú erózii zhruba od deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Koncept trhových štátov popisuje trend erózie národného štátu a trendy jeho fungovania v inom režime v meniacich sa podmienkach globálneho sveta, informačnej spoločnosti a trhovej ekonomiky.


Autorom konceptu trhového štátu je americký profesor práva Philip C. Bobbitt, ktorý trhový štát popísal v knihe Achilov štít. Vytváranie trhových štátov bolo zahrnuté ako jeden z hlavných globálnych trendov do najnovších scenárov - Royal Dutch/Shell Globálne scenáre 2025.


Philip Bobbitt vníma trhové štáty ako najnovšiu formu konštitučného poriadku. V období od renesancie prešiel moderný štát piatimi základnými vývojovými stupňami. Od roku 1494 sa vystriedalo päť dominantných konštitučných poriadkov: kniežacie štáty, kráľovské štáty, štáty-národy, národné štáty a trhové štáty.


Kniežacie štáty (1494 – 1620) sa vyvinuli v Taliansku počas renesancie. Nahradili predošlú vládu feudálnych lordov. Poskytovali občanom prvú významnú teritoriálnu ochranu a bezpečnosť výmenou za uznanie teritoriálnej moci kniežat. Kniežatá si najímali žoldnierov na ochranu svojich teritórií a obchodných ciest, ktoré nimi prechádzali. Na oplátku kniežatá vyberali dane.


Kráľovské štáty (1567 – 1702) sa objavili spolu s konceptom božských, bohom daných práv vládnuť, ktoré využívali králi. Počas tejto éry štát pokračoval v napĺňaní zodpovednosti poskytovať bezpečnosť, avšak pre väčšie teritoriálne oblasti prostredníctvom vytvárania armád a loďstva. Na oplátku subjekty režimu využívali istú formu participácie na kráľovskom božskom štatúte a sláve dynastie.


Teritoriálne štáty (1688 - 1792) boli spojené s kontrolou obchodu na určitom teritóriu. Charakterizovalo ich aristokratické vodcovstvo.


Štáty – Národy (1776 –1914) vznikali na konci osemnásteho storočia, kedy vznikol nový poriadok pod vplyvom ideí slobody a demokracie, ktoré zjednotili populáciu okolo spoločnej participácie na národnej, etno-kultúrnej identite. Počas tejto éry vidíme vzostup imperializmu a expanziu a exploatáciu národnej identity.


Národné štáty (1863 – 1991) sa utvárali na začiatku dvadsiateho storočia, aby slúžili ľuďom. Počas tejto éry komunizmus, fašizmus a parlamentarizmus súťažili, kto poskytne občanom väčší blahobyt.


Trhové štáty (od 1989) sa objavili v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v USA a v západnej Európe spolu s globálnou ekonomikou.


Trhový štát vzniká na odlišnej báze legitimity, než akú mal národný štát dvadsiateho storočia a takisto slúži inému spoločenskému účelu. Zatiaľ čo hlavnou úlohou národného štátu bolo poskytovať rastúce materiálne bohatstvo občanom a zabezpečovať jeho spravodlivú distribúciu, úlohou trhového štátu je vzrast bohatstva jeho občanov prostredníctvom deregulácie, rastúcich verejno-súkromných partnerstiev a devolúciou štátu blahobytu. Podľa Bobbitta štát v novej podobe neexistuje preto, aby priamo zabezpečoval materiálny blahobyt občanov, ale existuje preto, aby maximalizoval príležitosti ľudí zlepšovať svoj život.


Model národného štátu podľa Bobbitta narušujú nasledovné vývojové tendencie:




  • Ochrana ľudských práv, ktorá je rozšírená celosvetovo bez ohľadu na interné zákazy.

  • Rozširovanie jadrových zbraní a zbraní hromadného ničenia, ktoré robia neefektívnou obranu zvnútra.

  • Rast globálnych a transnacionálnych hrozieb, ktoré prekračujú jednotlivé hranice (znečistenie životného prostredia, migrácia, populačná expanzia, choroby a hlad).

  • Rastom svetového ekonomického režimu, ktorý ignoruje hranice pohybom kapitálových investícií.

  • Vytvorením globálnej komunikačnej siete, ktorá ohrozuje národné jazyky, zvyky a kultúry.



Bobbitt uvádza, že v súčasnosti prebieha konflikt o podobu trhového štátu. Je to konflikt medzi podnikateľským štátom, ktorý predstavujú USA, manažérskym štátom, ktorý predstavuje Európska únia a merkantilistickým štátom, ktorý predstavuje Japonsko a ďalšie štáty Ázie. Prebiehajúce celosvetové zmeny v súčasnom období model trhových štátov spochybňujú. Tejto téme sa ešte budeme venovať.


Ivan KLINEC




Späť


Pridať komentár.

Pridanie komentára
Každý účastník tejto diskusie nesie za svoj publikovaný názor plnú zodpovednosť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Pred diskutovaním si prečítajte pravidlá.
Meno:
Predmet:
Komentár:
(Musíte vyplniť všetky polia formulára.)

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.