Úskalia internetovej komunikácie

Slovensko, 9. 1. 2009 (Verejná správa 1/2009)

Nedávno som bol svedkom a tak trocha aj účastníkom vášnivej debaty o výhodách a nevýhodách rôznych foriem komunikácie na internete. Časť diskutérov dôrazne obhajovala túto novú formu medziľudskej komunikácie, viacerí však mali veľmi vážne výhrady. Keďže v ostatnom čase sa počítač a internet stáva samozrejmým pomocníkom nielen v štátnych a súkromných inštitúciách a úradoch, ale sa začína využívať aj vo vyučovacom procese a postupne si ho stále viac ľudí zavádza aj do svojich domácností, pristavme sa pri tomto novom komunikačnom fenoméne. Spoločne sa zamyslime, či a čím nás tieto elektronické technológie obohacujú a aké sú ich prípadné negatívne dôsledky.

K rozvoju elektronizácie došlo najmä v druhej polovici 20. storočia. Už masový prienik televízneho vysielania do súkromia domácností bol aj z hľadiska komunikácie významným krokom. Tok informácie televíznym médiom bol však jednosmerný. Poslucháč ju prijímal pasívne, nemohol na ňu bezprostredne reagovať, hoci mohlo dôjsť k potenciálnemu dialógu, keď vo svojej vnútornej reči (alebo prípadne aj nahlas) mohol súhlasne alebo polemicky reagovať na obsah a zameranie vysielanej informácie.

K revolučnému posunu v priestore elektronickej komunikácie došlo v súvislosti s rozvojom elektronických technológií spojených s internetom. Práve v tomto elektronickom prostredí sa postupne (programovo) zdokonaľujú technické možnosti a takmer denno-denne sa objavujú nové technológie, dokonalejšie technologické vymoženosti. Možno povedať, že na rozhraní 20. a 21. storočia sa elektronické technológie stali komunikačným fenoménom, ktorý podstatným spôsobom ovplyvňuje jednak kultúrno-spoločenskú klímu a jednak hospodársky (ekonomický a podnikateľský) život. S rozvojom nových technológií ide totiž ruka v ruke marketizácia nielen spoločenského, ale aj súkromného života. Zmodernizované technické prostriedky sa pritom stávajú významnou zložkou komunikačného reťazca na osi expedient (odosielateľ správy) – komunikačný kanál – kód (jazykové a mimojazykové prostriedky) – percipient (prijímateľ správy).

A tak je prirodzené, že v oblasti internetovej komunikácie sa oprávnene hovorí o osobitnej komunikačnej sfére, ktorá kladie na jazyk nové požiadavky a poveruje ho novými úlohami. Táto sféra je špecifická aj tým, že v spomínanom komunikačnom reťazci akoby sa jazyku „ušla“ podradnejšia úloha. V tomto novom komunikačnom okolí sa totiž ako dominantné presadzujú vonkajšie, mimojazykové faktory. Pokiaľ ide o relevantné faktory komunikačnej situácie, dochádza tu najmä k napätiu verejnosť – súkromnosť, ústnosť – písomnosť, monologickosť – dialogickosť. S tým súvisí jednak konštituovanie nových žánrov a jednak využívanie nových postupov pri výstavbe jazykových prejavov, pričom často dochádza nielen k narúšaniu štandardizovaných komunikačných noriem, ale aj štýlových a gramatických noriem. Ak by sme dôsledne trvali na hodnotení jazykovo-kompozičnej stránky niektorých žánrov v internetovej komunikačnej sfére z hľadiska vzťahu spisovné – nespisovné, funkčne primerané – ešte vhodné – nevhodné, mohli (museli) by sme byť oprávnene kritickí. Istá miera tolerancie je však opodstatnená tým, že jazyková komunikácia v internetovej komunikačnej sfére plní iné komunikačné úlohy. Hĺbkové, obsahovo-tematické a povrchové, jazykovo-kompozičné ustrojenie komunikátov vytváraných v tejto komunikačnej sfére musí odolávať a aj sa podriaďovať tlaku heterogénnych faktorov, ktoré sú spravidla silnejšie ako jazykové (gramatické) a štýlové normy.

Tento tlak vonkajších faktorov je najsilnejší v internetových diskusiách a v diskusných reakciách na texty publikované na internete alebo v dennej tlači. V priestore týchto žánrov dochádza k narúšaniu (i k zrušeniu) striktnej hranice medzi verejnosťou a súkromnosťou. Hoci sú komunikanti od seba fyzicky vzdialení, v rámci pomyselnej komunikačnej ilúzie sa táto vzdialenosť zdanlivo ruší, autori diskusných replík „sa tvária“, akoby medzi nimi šlo o bezprostredný komunikačný (osobný, fyzický) kontakt. Potvrdzujú to viaceré kontaktové prostriedky, ktoré sú bežné v aktuálnom dialógu fyzicky prítomných osôb, ako sú napríklad familiárne oslovenia, kontaktové kompozičné spojenia a tak ďalej. S touto štylizáciou bezprostredného vzťahu medzi komunikantmi, s jeho fiktívnym zosúkromňovaním súvisí, pravdaže, aj posun tohto vzťahu smerom k pólu familiárnosti, čo sa na úrovni povrchovej organizácii textu prejavuje vo „voľnejšom“ výbere jazykových prostriedkov na osi nocionálnosť – emocionálnosť/expresívnosť. V texte o tom svedčí používanie hovorových i silnejších expresívnych výrazov a prípadne aj nespisovných prvkov. Dodajme, že aj tieto prípady potvrdzuje ideu, že jazyk prezrádza o autorovi textu všetko. Hovorí o jeho vzdelaní, charaktere, zmýšľaní, o jeho vzťahu k partnerovi dialógu a vlastne aj o jeho vzťahu k sebe samému.

Tak či tak platí, že hoci jazyková úroveň textov utváraných v priestore niektorých žánrov internetovej komunikácie nás môže znepokojovať, práve táto komunikačná sféra predstavuje dnes najdynamickejšiu oblasť, aj pokiaľ ide o dynamiku jazyka. Jej dočasné problémy zrejme súvisia s tým, že maximálne zrýchľuje kontakty medzi komunikantmi a skracuje vzdialenosť medzi nimi, no zároveň znáročňuje jazykové vyjadrovanie.

Ján FINDRA

Späť