Z malých cieľov sa skladá veľký výsledok

Slovensko, 22. 1. 2009 (Verejná správa 2/2009)

Najstaršia obec na Orave, kedysi zvaná Veľká Ves, má vynikajúcu polohu. Nachádza sa vo Veličnianskej kotline pretiahnutá južným až juhozápadným smerom na hlavnom severnom cestnom ťahu do Poľska. Na severe ju lemujú svahy Oravskej Magury s Kubínskou hoľou. Hrdí sa bohatou históriou, veď dlho bola dokonca sídlom stolice. Z mestských výsad hodno spomenúť právo predávať kamennú soľ z poľskej Wieliczky, variť pivo a usporiadať veľké jarmoky, ktoré sa na Rajčuli konali až päťkrát v roku. Obec sa dobre zapísala modrotlačou používanou hlavne v ľudovom odeve a priemyselnou keramikou.

Vo Veličnej už druhé volebné obdobie drží v rukách starostovskú taktovku päťdesiatštyriročný JUDr. Anton Bukna. Nie je tunajším rodákom. Usadil sa tu kvôli manželke. Za tie dlhé roky však k novému bydlu citovo priľnul. “Vôbec nie je podstatné, že sme starší ako bývalé kráľovské mesto Tvrdošín,“ obhajuje svoj lokálpatriotizmus. „My sme na svoju históriu hrdí, chceme ju poznať, učiť sa z nej a čo najmúdrejšie na ňu nadviazať. Preto je pre našu samosprávu najdôležitejšie zabezpečiť taký všestranný rozvoj obce, aby jej občania mohli byť hrdí aj na dnešok.“

Tolerancia za života i po smrti

Veličná má niekoľko zvláštností. Tá najvýznamnejšia spočíva v tom, že sa skladá z dvoch častí. Najväčšia časť, akýsi fundament obce s historickými dominantami, sa tiahne popri hlavnej ceste. Druhá, zvaná Revišné, s dávnou históriou, sa nachádza pod známym lyžiarskym strediskom na Kubínskej holi. Tu bolo najviac miesta na individuálnu bytovú výstavbu a tak sa stalo, že tu žije väčšina obyvateľov obce. Druhou zvláštnosťou je to, že Veličná má dva kostoly, ktoré výrazne vyčnievajú z panorámy obce. Starší je rímskokatolícky, z roku 1761, druhý, evanjelický postavili v roku 1785.

Obyvatelia sú takmer narovnako podelení medzi obe vierovyznania, ale spolunažívajú v zhode a porozumení. Preto sa môže starosta so samosprávou oprieť aj o podporu farárov obidvoch cirkví Štefana Koiša a Mareka Cingela.

Kedysi patrili k náboženskému koloritu obce aj židia. Drevená synagóga sa nezachovala, komunitu pripomína už len cintorín. Samospráva ho v spolupráci so židovskou náboženskou obcou zrekonštruovala, upravila, oplotila a urobila dôstojným miestom posledného odpočinku. V novembri minulého roku prijal starosta predstaviteľov zahraničných židovských náboženských obcí. Na vlastné oči sa presvedčili, že Veličňania držia v úcte každú vieru.

Malé veľké ciele

Starosta netrpí funkcionárskou megalomániou. Keď ho pred dvoma rokmi znovu zvolili, predsavzal si pokračovať v začatom diele a čo pôjde, i zavŕšiť. Nezasvätenému sa môže zdať, že je to veľa malých cieľov. Tí, čo dobre poznajú dedinu, vedia, že práve takéto zámery vedú k vyššej kvalite života. Rozhodol sa dokončiť projektovú prípravu odkanalizovania obce a rozšírenia vodovodnej siete, budovať miestne cesty, ulice a chodníky a rozvinúť individuálnu bytovú výstavbu, napríklad aj tak, že prekládkou vedenia vysokého napätia sa získajú nové stavebné parcely. Snaží sa zapojiť občanov do separovaného zberu, zabezpečiť opatrovateľskú službu, podporovať cestovný ruch s ťažiskom na Kubínskej holi, ale i projekty v miestnych častiach Hliny a Roveň, aby sa vytvorili nové pracovné príležitosti. Podporuje aktivitu záujmových združení, spolkov, neziskových organizácií a cirkevných zborov, aby obec žila čulým spoločenským, kultúrnym a športovým životom. Myslí i na posledné veci človeka – dáva do poriadku cintorín a bývalú kočovňu mieni prebudovať na dom smútku. Usiluje sa byť v stálom kontakte s občanmi, poznať ich potreby, požiadavky a problémy. Práca obecného úradu je na internete ako na dlani a tí, čo ho doma nemajú, budú môcť onedlho zabehnúť do osobitne zriadenej internetovej miestnosti.

Ako každý starosta či primátor usiluje sa získať čo najviac finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, z domácich zdrojov od samosprávneho kraja a z programu Interreg III A. Veličná má istú nevýhodu, lebo je mimo pólov rastu a zón prioritného rozvoja. To však samosprávu neznechutilo a pustila sa do každého projektu, ktorý mal šancu uspieť vo výberovom konaní. Hoci obec nedostala na všetky príspevok v požadovanej výške, podarilo sa jej zvyšok doplniť z vlastných zdrojov a zdarne dosiahnuť prioritné ciele z rozvojového programu.

Sľubný polčas

Volebné obdobie vstúpilo do druhej polovice a ukazuje sa, že volebné sľuby nezostanú visieť vo vzduchu. Stačí prejsť sa obcou a pozorne si všímať zmeny. Vynovené cesty a chodníky, ešte viditeľné stopy po vodároch a elektrikároch, nový plot a kríž na cintoríne. Obec nezabudla ani na svojich najmenších. Na materskej škole osadili nové okná, vymenili dvere a postavili plynovú kotolňu. Na rekonštrukciu sociálnych zariadení dostal starosta dotáciu stodesaťtisíc korún z ministerstva financií. Kultúrny dom omladol znútra i zvonku a svojim návštevníkom poskytuje príjemné a útulné prostredie. Ani šport neobišiel skrátka. Svedčí o tom detské ihrisko, tenisový kurt, klzisko i futbalový štadión. A to by ešte malo pribudnúť volejbalové ihrisko.

Keď vidíme skazu z prívalových dažďov a neskrotených jarkov a potokov, nemožno sa starostovi čudovať, že v takom upršanom kraji, akým Orava je, chce mať funkčnú kanalizačnú sieť. Na druhej strane chce mať dostatok pitnej vody pre súčasných i budúcich obyvateľov obce. Preto s Oravskou vodárenskou spoločnosťou v Dolnom Kubíne pôvodný kanalizačný a vodovodný projekt rozšírili. K tomu sa pridajú elektrické rozvody a cesty a stavať môžu domáci i prisťahovalci. Obecné zastupiteľstvo sa rozhodlo pripraviť nové stavebné parcely pre individuálnu bytovú výstavbu na Kopenci, Pri pivovare, na Mohelniciach a v Revišnom. Pozemky si musia stavebníci vysporiadať sami. Dá sa to, keď je dostatok pochopenia medzi občanmi. Kde ho niet, ako je to v prípade miestneho cintorína, kde sa obec nevie dohodnúť s urbárnikmi, tam treba trpezlivo hľadať k nemu cestu.

Uprostred Veličnej sa nachádza feudálne sídlo, kaštieľ z roku 1739, s nefeudálnym nápisom - Štátna gazdinská škola. Po roku 1918 tu totiž vychovávali budúce hospodárky pre gazdovstvá a domácnosti. S týmto objektom a jeho okolím má samospráva zaujímavé zámery. Bývalý kaštieľ by sa mal stať prameňom historického poznania a príjemným miestom oddychu a zábavy. Na jeho obnovu sa obci podarilo získať dve dotácie z ministerstva kultúry, ale zo svojho rozpočtu prispela aj obec. Vymenili na ňom už väčšinu okien a vynovili fasádu. Teraz v ňom sídlia viaceré podnikateľské subjekty a ich susedom bude izba ľudových tradícií. Do poriadku treba dať i okolitý park, ktorý bude ideálnym miestom na podujatia pod voľným nebom. Obec získala na tento účel dotáciu stosedemdesiattisíc korún z Programu obnovy dediny. Veličňania vlastnými silami a prostriedkami upravia okolie, položia zámkovú dlažbu, osadia lavičky, vybudujú osvetlenie, vysadia zeleň a kvety. Kultúrna pamiatka sa stane naozajstnou pýchou obce.

Súčasnosť pretkávaná minulosťou

Veličná žije čulým životom. Na jej internetovej stránke nájdete pestrú a širokú mozaiku ľudí a činov, prehľad o tom, čo vykonali a na čo sa chystajú. Chodba obecného úradu je ešte výrečnejšia, lebo ju zapĺňajú fotografie z rôznych spoločenských udalostí, kultúrnych a športových podujatí. Môžu sa pochváliť ochotníckym divadelným súborom s deväťdesiatročnou tradíciou, ktorý úspešne vedie Ľubica Jančeková. Dobré meno obci robí aj folklórna spevácka skupina Studnička pod vedením Ľubomíra Škyvru. Je oživením miestnych spoločenských akcií, ale i Michalského jarmoku v Tvrdošíne. Predovšetkým mladých ľudí Veličná už jedenásť rokov upútava festivalom alternatívnej rockovej muziky - Rockovým záberom. V septembri si koncert slovenských a českých kapiel vychutnalo niekoľko tisíc vyznavačov tohto hudobného žánru z Oravy i Liptova.

Na starú remeselnícku a obchodnícku tradíciu nadviazal Veličniansky jarmok tradičných remesiel. V minulom roku zaknihoval už svoj sedemnásty ročník. Ľudové umenie oživlo v hudbe, speve a tanci na Folklórnych slávnostiach dolnej Oravy. V tomto roku sa bude konať už ich dvanásty ročník.

Nezabúda sa ani na tých, ktorí sa pod históriu a dobré meno obce zapísali v minulosti. Zoznam osobností je skutočne dlhý. Na jeho čele je učiteľ a maliar Peter Michal Bohúň, ktorý má na evanjelickej fare aj pamätnú tabuľu. Obecný úrad si autora viacerých portrétov slovenských národných dejateľov uctil v minulom roku výstavou jeho tvorby. Vidieť ju mohli i v Námestove a Trstenej. Vo vážnosti si držia profesora a historika Jána Čaploviča, učiteľa a archeológa Pavla Čaploviča, zo súčasníkov historika, zostavovateľa a vydavateľa mnohých monografií oravských miest a obcí Petra Hubu a vysokoškolského učiteľa na Technickej univerzite v Košiciach Jána Dudáša, ktorý v roku 2002 vydal Kultúrno - literárny cestopis Oravy. Hrdí sú na kňaza, historika a spisovateľa Jána Seberíniho, farára a spisovateľa Ctibora Zocha, priekopníka turistiky a fotografie Mikuláša Hubu, architekta Juraja Chorváta a ďalších.

Anton Bukna ako bývalý aktívny futbalista sa ešte aj teraz venuje rekreačnému športu a veľmi rád si zahrá tenis, ak mu na to vystačí čas. Obec má síce oficiálneho kronikára, ale starosta si píše a lepí aj svoju vlastnú kroniku, kam zaznamenáva všetky významné činy, udalosti a osobnosti súčasnej Veličnej, ako ich hodnotí on sám a ako ich vníma svet okolo. O necelé dva roky poslúži aj ako spoveď starostu a siedmich poslancov miestneho zastupiteľstva pred občanmi, ktorí im dali dôveru. Po rokoch sa stane pamätnicou, čím žila Veličná na začiatku dvadsiateho prvého storočia.

Jozef MEDVECKÝ

Späť