Spojenec štátu v boji proti kríze

Slovensko, 5. 3. 2009 (Verejná správa 5/2009)

Predseda vlády vyzval mestá, obce a kraje, aby povedali, „aký príspevok v boji proti kríze chcú poskytnúť“. Samospráva by mala prevziať na seba úlohy, „ktoré dnes plní štát, aby sa objem peňazí na boj proti kríze zvýšil“. O reakcii Únie miest Slovenska na túto výzvu píše jej generálny sekretár Marián Minarovič.

Niet pochýb o nevyhnutnej účasti miest, obcí i samosprávnych krajov na riešení dopadov hospodárskej krízy. Otázkou však ostáva miera a forma ich participácie.

Je zrejmé, že svetová hospodárska kríza neodznie v priebehu niekoľkých mesiacov a jej následky sa budú ešte istý čas prejavovať. Dá sa predpokladať, že potrvá niekoľko rokov, kým sa svetová ekonomika znormalizuje. Preto treba realizovať systémové a dlhodobé opatrenia, ktoré budú eliminovať dopady hospodárskej krízy a zároveň podporia doterajšie reformné procesy prebiehajúce na Slovensku.

Výzvu predsedu vlády pokračovať v decentralizácii považujeme za seriózny návrh. Opätovne potvrdzujeme naše stanovisko, že sme pripravení prevziať svoj diel spoluzodpovednosti. Existuje však viacero možností, ako túto výzvu realizovať. Sústredíme sa na štyri, ktoré sú v rukách centrálnej vlády, a na piatu, ktorú už dnes dokáže ovplyvniť samotná územná samospráva.

Uvoľniť ruky samosprávam

Po prvé, centrálna vláda by mala uvoľňovať a nie zväzovať ruky územnej samospráve pri jej hospodárení. Znamená to, že rovnako ako centrálna vláda si uvoľňuje prísnymi pravidlami zviazané ruky pri realizácií protikrízových opatrení, takáto možnosť by mala byť poskytnutá i územným samosprávam. Posledná novela rozpočtových pravidiel sa vydala presne opačným smerom, preto i možnosť reakcie na krízu zo strany územných samospráv je v súčasnosti výrazne limitovaná. Samozrejme, i naďalej by malo používanie prostriedkov samospráv zodpovedať kritériám hospodárnosti a podliehať verejnej kontrole.

Po druhé, treba zrušiť, alebo aspoň výrazne minimalizovať inštitút preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy a odovzdať kompetencie do samosprávnej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov aj s adekvátnym objemom finančných prostriedkov. Samospráva dopláca na tieto činnosti nemalé čiastky z vlastného rozpočtu. Keby sa tieto činnosti stali originálnymi kompetenciami, vytvoril by sa tlak na ich vyššiu efektívnosť a zároveň by bolo možné redukovať miestnu štátnu správu.

Po tretie, treba odovzdať územnej samospráve podstatne viac rozhodovacích a finančných nástrojov v oblasti regionálnej politiky, aby sa dal efektívnejšie využívať potenciál regiónov. Týka sa to takých oblastí, ako je podpora cestovného ruchu, poskytovanie investičných stimulov, regionálna a miestna energetika, teplárenstvo a verejná doprava, ktoré slúžia výhradne občanom v určitom regióne. Rovnako vyššia angažovanosť samospráv v riadení projektov a využívaní prostriedkov z Európskej únie by prispela k ich rovnomernejšiemu rozdeleniu a vyššej prepojenosti s daným územím.

Po štvrté, treba urýchliť prípravu a realizáciu systémovej komunálnej reformy, bez narušenia štruktúry osídlenia a pri zachovaní a rešpektovaní suverenity a identity aj tých najmenších obcí, a zároveň prehodnotiť súčasné percentuálne prerozdelenie výnosov dane z príjmov fyzických osôb. Navrhujeme, aby sa 6,2-percentný podiel štátu prerozdelil v prospech územnej samosprávy s pomerom 75 percent do príjmu miest a obcí a 25 percent do príjmu vyšších územných celkov. Táto kompenzácia za protikrízové opatrenia, ktoré budú mať dopad na rozpočty územných samospráv, umožní aktívne pristupovať na lokálnej a regionálnej úrovni k vytváraniu podmienok na dlhodobú sanáciu následkov hospodárskej krízy.

Realizáciou týchto krokov sa pre obce, mestá a vyššie územné celky vytvoria také rámcové podmienky, aby mohli efektívne prispieť nielen k zmierneniu dôsledkov hospodárskej krízy, ale zároveň vytvárať podmienky, ktoré aj v budúcnosti stlmia dopady iných globálnych ohrození.

Vo vlastnej réžii samospráv

Poslednou, no nie menej významnou možnosťou je vyššia efektívnosť vynakladania verejných financií a hospodárenia s majetkom na regionálnej a miestnej úrovni. Naplnenie tohto opatrenia však nie je možné realizovať plošne. Každá obec, mesto, či vyšší územný celok musia prehodnotiť svoje rozpočtové rezervy a hľadať racionalizačné opatrenia vrátane využívania miestnych daní ako ekonomického nástroja pre miestny rozvoj. Jednou z ciest je aj užšia spolupráca v rámci mikroregiónov a regiónov na rozvojových projektoch, ale i združovanie výkonu bežnej samosprávnej agendy, ako sú napríklad spoločné stavebné úrady.

Vysoko hodnotíme skutočnosť, že slovenská vláda už pozitívne reagovala na naše návrhy a v rámci ďalšieho balíčka protikrízových opatrení upravuje podmienky rozpočtových pravidiel pre územné samosprávy, ktoré budú môcť použiť kapitálové výdavky na finančné zabezpečenie verejných služieb.

Ak sa nezapoja všetci, ktorí majú možnosť ovplyvňovať ekonomické a finančné procesy, nebudeme úspešní pri prekonávaní problémov, ktoré hospodárska kríza prináša. Jednotlivé kroky proti dopadom ekonomickej krízy však treba koordinovať. Preto vítame vytvorenie Rady pre ekonomickú krízu a ponúkame účasť i aktívnu spoluprácu v rámci tohto celonárodného orgánu.

Marián MINAROVIČ

Späť