Napätie medzi ústnosťou a písomnosťou

Slovensko, 27. 3. 2009 (Verejná správa 6/2009)

Na články o jazykovej komunikácii na internete, uverejnené v prvých tohtoročných číslach Verejnej správy, som dostal viacero ohlasov. Čitatelia privítali informácie o tom, ako v tejto komunikačnej sfére funguje jazyk a aké úskalia v nej číhajú na jazykové vyjadrovanie. Iba v jednom ohlase čitateľ vyjadruje isté pochybnosti, na ktoré bude vhodné reagovať. Nepozdáva sa mu, že vedľa seba uvádzam dve pravopisné podoby niektorých nových slov, spätých s internetovými technológiami, napríklad: hacker/heker, četovať/chatovať, blogér/bloger. Podľa neho toto dvojaké písanie zneisťuje používateľov jazyka a ja ako jazykovedec by som uviesť iba tú podobu, ktorú považujem za správnu.

Názor nášho čitateľa je zaujímavý z viacerých dôvodov. Prvým je tradičná predstava, že jazyk „robia“ jazykovedci, že oni určujú podobu jednotlivých jazykových prostriedkov. O ich podobe, ako aj o podobe jazyka ako celku však rozhodujú hlavne jeho nositelia. Z odborného hľadiska tu ide o napätie medzi normou a úzom. Najmä v prípadoch, na ktoré upozorňuje aj náš čitateľ, jazykovedci sledujú toto napätie, ale nerozhodujú o tom, ktorý variant treba uprednostniť. Ak sa v bežnej jazykovej praxi (v úze) presadí variant, ktorý je v súlade s vnútornými zákonitosťami jazyka, jazykovedci ho v kodifikačných príručkách uvedú ako jediný. To bude platiť aj v prípade slov hacker/heker, četovať/chatovať.

V súvislosti s názorom nášho čitateľa ide aj o napätie medzi ústnosťou a písomnosťou, a to najmä pri prevzatých slovách. Zároveň sú tu v hre aj tzv. pravopisné princípy. V našom jazyku sa výrazne uplatňuje foneticko-fonologický princíp. Už Ľudovít Štúr v Nauke reči slovenskej akcentoval zásadu, že pravopis „na žjadnom inšom záklaďe stáť ňemuože, len na záklaďe visloveňja“. A tak napríklad prevzaté slová sa najprv zapisujú v pravopisnej podobe, akú mali v pôvodnom jazyku. Neskôr sa aj ich písaná podoba prispôsobí výslovnosti, pričom sa v zátvorke uvedie ich pôvodný pravopis, prípadne sa paralelne uvedú obidve pravopisné podoby, ako je to aj v prípade bloger, blogér, blogerský, blogérsky (pozri Slovník súčasného slovenského jazyka). Až keď sa presadí jedna z týchto podôb, spravidla sa pritom odstráni aj rozdiel medzi ústnou a písanou podobou. O tom však nemôžu direktívne rozhodnúť jazykovedci.

Analyzovaný pravopisný problém súvisí aj s dynamika jazyka a vlastne aj s variabilnosťou jazykového vyjadrovania. Jazyk je dynamický systém, ktorý sa na časovej osi vyvíja. Platí to o jazyku ako celku i o jeho jednotlivých zložkách a prvkoch. Svedčí o tom aj porovnanie pravopisu citátu z Nauky reči slovenskej s dnešným pravopisom. Všimnime si tieto „premeny“ pravopisu konkrétne.

Najprv pripomeniem, že dnes už nikto slová škola, kostol, čelo (hudobný nástroj) a tak ďalej nepovažuje za cudzie. Do slovenčiny sa dostali dávnejšie, pravopis reagoval na ich výslovnosť, a keďže pomenúvajú reálie každodenného života, dnešní používatelia jazyka ich už považujú za domáce slová. Problém nášho čitateľa však bude vhodné ilustrovať na iných príkladoch.

Pristavme sa najprv pri slove fonický/fónický. V Slovníku slovenského jazyka I. má toto slovo ako lingvistický termín význam „hláskový; zvukový sklad jazyka“. Krátky slovník slovenského jazyka sa mu v prvom vydaní (1987) vyhol, neuvádza ho. Nenájdeme ho ani v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 2000, hoci ide o bežný lingvistický termín. V Štylistike slovenčiny je už tento termín s dlhým ó (napríklad: fónické štylémy).

Ešte zaujímavejšia je situácia pri slove handicap/hendikep („nerovnakosť podmienok, horšie podmienky, nevýhoda vôbec“). V Slovníku slovenského jazyka I je zachytené v pravopisnej podobe „handicap (vyslovuj hendikep). V Krátkom slovníku slovenského jazyka má podobu handicap (hendikep). No Pravidlá slovenského pravopisu už reagovali na jeho bežnú výslovnosť a dali do súladu výslovnosť a pravopis: hendikep. Analogicky sa riešil aj pravopis pri odvodenine handicapovať/hendikepovať. Slovník slovenského jazyka: handicapovať (vyslovuj Hendikepovať), Krátky slovník slovenského jazyka: handicapovať (hendike-). Pravidlá slovenského pravopisu: hendikepovať. Podobným napätím výslovnosť – pravopis prešli aj iné pôvodne cudzie slová.

Možno predpokladať, že podobným pravopisným vývinom prejdú aj slová bloger/blogér, blogerský/blogérsky a iné slová z internetovej komunikačnej sféry, ktoré sme prebrali z angličtiny. Ide totiž o permanentný proces, keď sa s vecou preberá i jej pomenovanie. Ako sme videli, v Slovníku súčasného slovenského jazyka z roku 2006 sa uvádzajú obidve pravopisné podoby. To hovorí o tom, že ich výslovnosť je v tomto čase rozkolísaná. Ak sa v uvedenom slovníku na prvom mieste uvádza podoba s krátkym e(bloger, bogerský), mohlo by to znamenať, že autori vychádzajú z predpokladu, že táto výslovnosť je v praxi bežnejšia. Ale až budúcnosť ukáže, či sa definitívne „pretlačí“ práve táto podoba aj do pravopisu. Ak sa tak stane, aj toto slovo stihne taký pravopisný osud ako slovo hendikep a iné.

S istotou však môžem povedať iba to, že v tejto chvíli jazykovedec nemá právo direktívne favorizovať jednu z pravopisných podôb, ako to očakával náš čitateľ. Jazyk je svojprávna entita, žije a mení sa iba v textoch, ktoré vytvárajú jeho nositelia.

Ján FINDRA

Späť