Demokracia znamená dôstojnosť občanov

Slovensko, 20. 4. 2009 (Verejná správa 8/2009)

Sociálny dialóg je integrálnou súčasťou rozhodovacích procesov v rámci Európskej únie. Aj jeho prostredníctvom sa uchovávajú nové európske pravidlá, a to najmä v oblasti politiky zamestnanosti. V súvislosti so sociálnym partnerstvom sa dostáva do popredia problematika spolurozhodovania a foriem participácie na riadení. Vplyvom demokratizácie spoločnosti silnie tiež sociálny dialóg, ktorý preniká do všetkých oblastí spoločenského života od mikroštruktúr až po makroúroveň spoločenského systému. V súčasnosti tradiční sociálni partneri na všetkých úrovniach zápasia o uchovanie svojich spoločenských funkcií a reálneho vplyvu. Sociálne partnerstvo a sociálny dialóg zostávajú kľúčovými prvkami a dôležitými charakteristikami európskeho sociálneho modelu. Súčasne sú to nástroje budovania európskej sociálnej dimenzie.

Autorka publikácie Sociálne partnerstvo: Inštitúcia, stratégia, vízia – PhDr. Monika Čambáliková, CSc. – poukazuje na skutočnosť, že efektívny a demokratický sociálny dialóg musí byť otvorený všetkým a musí zahŕňať ich špecifické kompetencie. Ak si tradiční sociálni partneri budú chcieť uchovať kompetencie a vplyv, musia prekročiť rámec svojich aktivít a vstúpiť do príslušných nadnárodných, národných a regionálnych štruktúr.

Aby však akékoľvek záväzky, ciele a opatrenia nezostali len v deklarovanej rovine, musia sociálni partneri, najmä na úrovni podnikov a hospodárskych odvetví spolu s ostatnými aktérmi sociálneho dialógu zabezpečiť, aby kolektívne zmluvy a ostatné dohody sociálnych partnerov obsahovali nielen nástroje realizácie, ale aj monitorovania, kontroly a vyhodnocovania v nich zakotvených princípov, opatrení a záväzkov.

Knižka analyzuje sociálne partnerstvo ako inštitúciu a súčasne stratégiu, ktorá umožňuje sociálnym partnerom podieľať sa na rozhodovaní a kontrole od úrovne podniku až po celospoločenskú úroveň. Súčasne predstavuje sociálne partnerstvo ako inštitúciu a špecifickú stratégiu riešenia zamestnanecko-zamestnávateľských vzťahov, vrátane prevencie a regulácie ich vzájomných konfliktov. Stručne poukazuje na vybrané teoretické a historické korene sociálneho partnerstva. Zdôrazňuje spätosť a súvislosti medzi sociálnym partnerstvom, sociálnym občianstvom a sociálnym štátom. Všíma si jeho vývoj v súvislosti s globalizáciou, integráciou, industriálnou a postindustriálnou érou a dôsledkami týchto procesov najmä v oblasti spoločenskej práce. Poukazuje na obmedzenia a limity, ale aj na nové výzvy a možnosti, ktoré stoja pred tradičnými sociálnymi partnermi.

Vo všeobecnosti sa idea sociálneho partnerstva realizuje najmä prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. Ich obsah reaguje na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu jednotlivých krajín, zahŕňa problematiku zamestnanosti, mzdovej politiky, sociálnej politiky podniku, podmienok na trhu práce, zavádzania nových technológií, dĺžky i organizáciu pracovného času a pracovných podmienok.

Zabezpečenie dôstojnosti občanov a ich základných práv je kľúčovým atribútom demokracie. Rovnosť príležitostí znamená slobodný rozvoj schopností bez akýchkoľvek zábran, ktoré by obmedzovali účasť ľudí na ekonomickom, politickom a občianskom živote.

Alena PAULIČKOVÁ

Späť