Ivanku preslávila roztopašná Babská

Slovensko, 20. 4. 2009 (Verejná správa 8/2009)

Ivanku pri Dunaji preslávila Babská – zábava na samom konci fašiangov pred Popolcovou stredou. Po celý deň pred symbolickým pochovávaním basy majú v obci rozhodujúce slovo ženy. Ony volia spôsoby veselia a roztopaší maškár pred dlhým časom pôstu. Na nich je, koho si medzi mládencami a mužmi na zábave vyberú ako tanečníka. Partnera potom pozvú na pohárik, aj ho zaplatia.

Svojrázna tradícia sa tu uchováva už vyše sto rokov. Dámsku volenku v rôznych podobách praktizujú aj inde, ale nikde nemá nežnejšie pohlavie pri nej také privilégiá, ako práve tu. Nuž, a keď sa žena raz presvedčí, že vie rozhodovať a ovplyvniť chod života v obci jeden deň, môžete sa staviť, že pritom nezostane.

Obec, ktorá sa nachádza v západnej časti Podunajskej nížiny v obkľúčení ramien Malého Dunaja – Šúrskeho kanála a Bielej vody – určite viac ľudí pozná ako miesto, kde sa skončil posledný let generála Milana Rastislava Štefánika. Mohyla od architekta Dušana Jurkoviča pripomína miesto, kde zahynul pri havárii lietadla, ktorým sa začiatkom mája 1919 vracal do vlasti. Starostka Magdaléna Holzingerová na zmienku o Babskej a vodcovstve žien zareagovala iba lapidárnou pripomienkou, že už v sedemdesiatych rokoch bola tajomníčkou národného výboru. Kto trochu pozná vtedajšiu prax vie, že správa obce prakticky ležala na jej pleciach aj vtedy. Udalosti a ich protagonisti z konca osemdesiatych rokov ju vypoklonkovali na farmu kráv. Takto, bez zjavných emócii opísala určite nie ľahké roky, keď pre kádrový profil mala problém zamestnať sa aj v poľnohospodárskom podniku. Jej osobnostné a odborné dispozície azda výrečnejšie priblíži skutočnosť, že len niečo vyše desaťročie po politickom prevrate si ju spoluobčania znova zvolili do čelnej funkcie v obci – tentoraz za starostku. A je ňou už druhé volebné obdobie.

Životné priority

„Počas môjho pôsobenia sme sa zamerali na postupné dobudovanie infraštruktúry obce, na zhodnocovanie a skvalitňovanie životného prostredia a na vytváranie uspokojivých podmienok pre deti, mládež, dospelých občanov i seniorov,“ konštatovala. „Prioritou už v predchádzajúcich volebných obdobiach bolo najmä životné prostredie, ktoré je značne znehodnotené tým, že máme náletové kužele bratislavského letiska nad sebou, pristávacie koridory, dráhy a železnicu v jej blízkosti a automobilovou dopravou preťažené cesty – ležíme v dopravne exponovanom trojuholníku.“

Doprava je najväčšou boľačkou Ivanky. Neuralgický bod. Prechádza ňou množstvo automobilov. Keď sa na diaľnici alebo na seneckej ceste prihodí dajaká havária, z obce sa prakticky nedá dostať von. Všetky vozovky sú upchaté.

„Ak by v takej chvíli bolo treba niekoho kamsi súrne transportovať alebo volať k nám urgentnú pomoc, neporadíme si,“ povzdychol si aj zástupca starostky Peter Bartok.

Netrpezlivo čakajú na nultý obchvat Bratislavy – autostrádnu komunikáciu D4, alebo na iné vhodné riešenie, ktoré by zrýchlilo napojenie obce na cesty vyšších kategórií. Podstatne by sa odbremenila zaťaženosť miestnych komunikácií a výrazne znížilo aj riziko dopravných kolízií s chodcami.

Začiatkom päťdesiatych rokov neďaleko Ivanky vyrástol veľký hydinársky podnik, vznikol celoštátny ústav pre chov hydiny a pôsobil tu Výskumný ústav veterinárneho lekárstva. Intenzívny rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby však tiež zanechal neblahé stopy na životnom prostredí. Preto v obci považujú jeho nápravu za prvoradú úlohu. Táto téma počas našej návštevy často rezonovala v slovách starostky i jej zástupcu.

„Pokračovali sme v zámere našich predchodcov vybudovať kanalizáciu a zamerali sme sa na jej uloženie po jednotlivých uliciach. Z dvoch tretín sme hotoví. Stavali sme z vlastných prostriedkov. Keďže sme súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja, na dotáciu z európskych fondov nemáme nárok. Uznesením zastupiteľstva sme zainteresovali aj občanov. Každý majiteľ nehnuteľnosti, ktorý chce byť na kanalizáciu napojený – a našťastie takých je rozhodujúca väčšina – prispieva na jej výstavbu, takže ju robíme zo združených prostriedkov,“ približovali postup predstavitelia samosprávy.

Kanalizáciu prevádzkuje Bratislavská vodárenská spoločnosť a splaškové vody odvádza do čistiarne vo Vrakuni. V minulom roku dala do užívania osemnásťkilometrový zberač na odkanalizovanie celého Malokarpatského regiónu a jedna z jeho vetiev vedie z Bernolákova práve cez Ivanku. Rozsiahly projekt zvyšoval nároky na organizačné zladenie a harmonizáciu prác. Museli všetko premyslieť a naplánovať tak, aby vodári išli v predstihu a navzájom si neprekážali. Ťažisko prác bolo hotové v októbri minulého roka. Na šestnásteho januára tohto roka zvolali slávnostné obecné zastupiteľstvo, na ktorom dokončené dielo odovzdali verejnosti za prítomnosti starostov okolitých obcí. Po prvý raz zaznela ivanská zvučka, predstavili logo, pripravovanú monografiu i kalendár obce – to všetko už v spojení s blížiacim sa osemstým výročím prvej písomnej zmienky, ktoré oslávia počas druhého septembrového víkendu.

Výchova príkladom

„Po kanalizácii sme sa pribrali do obnovy ciest,“ približovala jednotlivé investičné akcie starostka. „Vynovila sa Ulica SNP, Okružná, Pluhová a ďalšie aj s budovaním chodníkov. Prednosť mali tie časti obce, kde sú školy a predškolské zariadenia, aby tam bolo bezpečne a školáci sa mohli bez problémov dostať na vyučovanie i domov a neohrozovala ich hustá premávka.“

„Viedlo nás presvedčenie, že skrášľovaním obce a skultúrňovaním prostredia vychovávame ľudí, že to pomôže do budúcnosti, aby sa každý viac staral o vlastnú nehnuteľnosť, dvor i priedomie, ale aj o to, aký je celkový vzhľad obce a aktívne k nemu prispieval,“ pridal k tomu zástupca.

Od samého začiatku sa usilovali získať nejaké prostriedky z iných zdrojov, hoci je to vzhľadom na obmedzenia „bohatého kraja“ komplikované. Prvým, akoby skúšobným kameňom, bola dotácia z predvstupového fondu Phare na rozvoj cezhraničnej spolupráce. Do projektu zapojili pätnásť obcí na našej strane a pätnásť na rakúskej...

„Bol to nevšedný a krásny zážitok,“ hodnotila emotívne aj s odstupom času M. Holzingerová. „Pripraviť podujatie pre tridsať obcí bolo dosť trúfalé. Ale zvládli sme to. Na stránke obcí Podunajského regiónu začali o Ivanke pribúdať informácie. Postupne sme sa učili, ako získať prostriedky, ako s nimi hospodáriť aj ako ich napokon vyúčtovať.“

Z európskych fondov potom získali nemalú sumu na prvú etapu obnovy centrálnej časti obce aj s vybudovaním pamätníka generálovi Štefánikovi. V roku 2004, kedy sa začali touto ideou zaoberať a spracovávať projektovú dokumentáciu, štátne orgány uvažovali o budovaní tretej dráhy na bratislavskom letisku. Jej postavenie by spôsobilo, že Štefánikova mohyla, ktorá je v bezprostrednej blízkosti obce, by sa dostala medzi dve letiskové dráhy a nemohli by sa k nej dostať ani návštevníci ani Ivančania. Občiansky protest na bratislavskom Primaciálnom námestí v roku 2006 tieto plány zmenil.

Námestie ako zo škatuľky

„Obnovou Námestia sv. Rozálie a priľahlého parku vznikol príťažlivý centrálny priestor, kde sa sústreďuje spoločenský a kultúrny život,“ pridával kamienky do ivanskej rozvojovej mozaiky Peter Bartok. „Je tu amfiteáter – možnosť vystúpení a koncertov, oddychová zóna pre dôchodcov, detské ihrisko pre mamičky a ich ratolesti a vybudovali sme tam aj informačné centrum s pamätnou izbou M. R. Štefánika. Centrum má i širšie poslanie, lebo slúži na rôzne podujatia, aktivity a schôdzkovú činnosť početných obecných spolkov, klubov a občianskych združení.“

Na obnovu námestia získali Ivančania z eurofondov takmer štyridsať miliónov korún. Piatimi percentami sa na financovaní podieľala obec. Práce úspešne zavŕšili v októbri 2007. Pásku na peknom diele strihali aj za účasti prezidenta republiky a ministra kultúry.

V druhej etape vynovili základnú umeleckú školu. Teraz finišujú práce na príprave tretej etape revitalizácie. S Bernolákovčanmi budujú cyklistický chodník, zatepľujú základnú školu, do ktorej chodí vyše päťstotridsať detí – a ako s radosťou konštatovala starostka – doslova a do písmena praská vo švíkoch. Rovnaká situácia je aj v predškolských zariadeniach. Ako soľ by potrebovali telocvičňu.

„Z Európskej únie sme získali financie aj na program hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na zmeny a doplnky územného plánu. Sú to veľmi dôležité dokumenty,“ pripomínala starostka. „Pri ich tvorbe sme totiž urobili aj analýzu problémov a nedostatkov, na ktoré sa musíme v budúcnosti sústrediť, aby sme ich odstránili – naznačujú tiež smery a tendencie ďalšieho rozvoja.“

Ivančania sa v podnetoch k nim vyjadrili, že chcú, aby si obec zachovala dedinský charakter a nestala sa satelitom Bratislavy so sústredenou bytovou výstavbou, ako sa to stalo mnohým obciam v ich okolí.

„Obec má silný potenciál a bohatstvo v ľuďoch, ktorí majú obrovskú snahu zachovávať tradície – akou je trebárs aj Babská, zveľaďovať ju a priniesť spoluobčanom niečo, čo im pomôže prekonať i momentálne ťažkosti, ktoré na nás dopadajú v súvislosti s hospodárskou krízou. Aj keď my, čo žijeme v blízkosti hlavného mesta, ju až tak veľmi nepociťujeme. Veľmi by som si želala, zobudiť sa po dvadsiatich - tridsiatich rokoch a ocitnúť sa v Ivanke, ktorá by bola takým malým rajom,“ povedala nám na záver dr. Magdaléna Holzingerová.

Emil SEMANCO

Späť