Ardovo - História

Prvá písomná zmienka o obci Ardovo sa datuje do roku 1243, kedy sa nazývala Erdes. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1318 je písomne doložený názov Ordou, z roku 1320 Ardo, z roku 1359 Ardow, z roku 1920 Ardovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Pelsőcardó, Ardó

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Šafárikovo, kraj Banská Bystrica, po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský.

Z predhistorického obdobia je doložené neolitové sídlisko bukovohorskej kultúry so zvyškami uhlíkom kreslených nástenných malieb, pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej a púchovskej kultúry.

Obec založili kráľovskí hájnici na staršom osídlení. Prvý raz sa v listinách spomína v roku 1243 ako majetok Bebekovcov. V roku 1427 vlastnili v nej štítnickí Bebekovci 31 port. V stredoveku boli v chotári bane na olovo. Od polovice 16. storočia bola obec poplatná Turkom, v roku 1682 ju vojská tak spustošili, že až do novej kolonizácie po roku 1740 bola pustá. V roku 1828 mala 30 domov a 254 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec a pálením uhlia. V roku 1938 – 1945 bolo Ardovo pripojené k Maďarsku.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť