Bačkov - História

Prvá písomná zmienka o obci Bačkov sa datuje do roku 1320, kedy sa nazývala Bacskov duo. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1321 je písomne doložený názov Nagy Bachkow, z roku 1355 Nogbochkou, z roku 1458 Bachko, z roku 1773 Bacžkow, z roku 1808 Bačkow. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Bacskó.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960 pod okres Sečovce, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Trebišov, kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína v roku 1320 ako príslušenstvo hradu Purustyan, neskoršie tunajšieho hradu. Bačkov, ktorý patril v 14. storočí bánovi Mikovi, v roku 1647 Rákóczimu a Š. Bocskayovi, v roku 1688 ho zrúcali cisárske vojská. Od 15. storočia patril Bačkov niekoľkým zemepánom, panstvu Trebišov, v 19. storočí Forgáchovcom a iným. V 20. storočí tu mal majetok Wersebe Hartwig. V roku 1720 mala obec 13 domácností, v roku 1787 mala obec 89 domov a 681 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 91 domov a 670 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia a furmankou. V roku 1880 – 1910 sa mnohí vysťahovali.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa obyvatelia zaoberali tradičnými zamestnaniami. Za SNP pôsobili v chotári partizánske skupiny. Počas oslobodzovacích bojov bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme, Nemci ju pri ústupe 26. 11. 1944 vypálili. Po oslobodení bola obnova obce.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť