Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou
Bardejov

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v meste

Súčasnosť mesta

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Mapa

Fórum mesta

Firmy v meste

Správy z mesta

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9383

 

 

 

Bardejov - História


Bardejov vznikol zo staršej slovanskej osady, ako vyvi­nutá obec s kláštorom cisterciátov je písomne dolo­žený v listine Bela IV. z roku 1247. Názov obce je doložený z roku 1247 ako Bardfa, neskôr ako Bardfolua (1321), Barduyow (1363), Bardegow (1786), Bardiow (1808), Bardejov (1927); maď. Bártfa; nem. Bartfeld.

Štefan V. daroval Bardejov rytierovi Ottovi z Biebersteina, potom opäť patril kráľovi a vyvíjal sa ako obec na zákupnom práve.

V roku 1320 udelil Karol Róbert určité privilégiá hosťom, ktorí sa tu začali usadzovať vo väčšom počte. V roku 1320 je doložené mýto, v roku 1355 colnica.

V roku 1352 udelil Ľudo­ vít I. Bardejovu právo konať osemdňový výročný trh, v roku 1365 hrdelné právo, z roku 1352 je zmienka o existencii mestských hradieb.

V roku 1376 bol Bardejov privilégiom Ľudovíta I. povýšený na kráľovské mesto a postavený na roveň Budínu a Košiciam. Pôvodný erb mesta tvoril patrón sv. Egidius, ale v 15. storočí vznikol nový, ktorý vrchnú modrú polovicu vypĺňajú dve skrížené zlaté hala­partne, medzi ktoré je v hornej časti zlatá koruna a v dolnej časti zlatá ľalia; spodnú polovicu tvorí sedemkrát červeno-strieborno delené pole.

V roku 1402 udelil Žigmund Bardejovu právo skladu a oslobodil bardejovských kupcov od platenia kráľovského mýta. Bardejov bol jedným z piatich slovenských miest, ktoré začal Žigmund v roku 1405 pozývať na snemy.

V rokoch 1402-1403 okupovali mesto poľské vojská, v roku 1412 ho dal Žigmund do zálohu poľskému šľachticovi Andrejovi Balickému.

Zo závislosti na jeho nástupcoch Ossolinských sa mesto dostalo až začiatkom 16. storočia. Stalo sa členom zväzku piatich východoslovenských miest (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov, Sabinov).

Bardejov často ohrozovali zbojníci, v roku 1454 dalo mesto 46 chytených zbojníkov popraviť. V roku 1491 mesto načas okupovali vojská poľského princa Alberta.

V 15. storočí v Bardejove silnel slovenský živel zatlačený nemeckou kolonizáciou.

Od 60. rokov 15. storočia mesto vydržiavalo slovenského pisára, začiatkom 16. storočia slovenského kazateľa. Jeho rozmach nezastavil ani príkaz Ferdinanda I., zakazujúci Slo­vákom a Poliakom sa tu usadzovať. Už v polovici 16. storočia prenikli Slováci i do najvyšších funkcií v meste — stali sa richtármi.

Obdobím najväčšieho roz­ machu Bardejova bolo 15. storočie. V roku 1437 mal Bardejov 517 domov a asi 3000 obyvateľov, z toho 180 remeselníkov v 64 rozličných špecializáciách. Najdôležitejším odvetvím bola vý­ roba plátna a súkna. V roku 1424 vyrobili 240 000 lakťov plátna, v roku 1451 – 217 000, v roku 1471 – 240 000 lakťov. Mesto malo monopol na bielenie plátna, o ktorom muselo najmä v neskoršom období často bojovať s Prešo­vom. Tkal sa tu i barchet a rozvíjali sa ďalšie remeslá.

Za feudalizmu mal Bardejov po Bratislave a Koši ciach najväčší počet cechov na Slovensku - 51. Tkáčsky cech existoval pravdepodobne už v roku 1423, v roku 1435 je doložený cech krajčírov, v roku 1457 kožušníkov, v roku 1478 deb­nárov, v roku 1485 hrnčiarov, v roku 1492 remenárov, v roku 1499 čižmárov, koncom storočia zámočníkov, sedlárov, mečia rov, mäsiarov, kováčov a rybárov.

Bardejov hral význam­ nú úlohu aj v obchode, najmä s Poľskom. Bardejov­ské plátno sa spolu s textíliami dovezenými z Poľska predávalo na trhoch v celom Uhorsku. Z Poľska sa dovážali i kovové výrobky, kožušiny, ryby, soľ, olo­ vo, kolomaž a olej. Vyvážalo sa najmä víno, železo, meď, striebro, vosk a kone. Mesto vlastnilo hlinisko, tehelňu a pivovar. Z monopolu na výkup, predaj a bielenie plátna, ako aj z obchodu bohatnúce mesto sa postupne stalo veľkým feudálnym vlastníkom.

V 80. rokoch 15. storočia malo 10 a v roku 1552 malo 14 poddan­ ských obcí; Bardejov bol čo do počtu prvý, čo do množstva poddanských usadlostí tretím najväčším slovenským mest om.

Vojnové udalosti v 16. a 17. storočí, ako i mnohé iné z miestnych pomerov vyplývajúce činitele, zapríčinili stagnáciu a úpadok mesta na viac ako dve nasledu­júce storočia.

Začiatkom 16. storočia stratilo monopol na výkup a predaj plátna. V roku 1550 sa vyrobilo 90 000 lakťov plátna, v rokoch 1715-16 už iba 40 000 lakťov.

V 16. storočí sa obyvatelia pridali k reformácii. Jej významným predsta­viteľom sa stal bardejovský rodák a rektor miestnej latinskej školy Leonard Stöckel, spoluautor spisu Confesio pentapolitana.

V roku 1551 je doložené kníhkupec­tvo, v roku 1578 začala pracovať Gutgessellova tlačiareň. V 17. storočí okrem drancovania cisárskych vojsk i vojsk stavovských povstaní Bardejov stíhala jedna pohroma za druhou.

V rokoch 1600, 1612, 1645, 1679 ho postihol mor, v rokoch 1679 a 1686 takmer úplne vyhorelo. Katastrofu dovŕšil mor v rokoch 1710-11, keď zahynulo okolo 2000 ľudí. Mesto sa zadĺžilo a muselo zálohovať všetky svoje poddanské obce.

V priebehu 18. storočia nastalo po­stupné oživenie hospodárskeho života, najmä remesiel. Bardejov sa stal remeselnícko-poľnohospodárskym mestom. V roku 1728 pra­covalo v 36 remeslách 171 majstrov (najviac krajčírov, kožušníkov, obuvníkov, mäsiarov), v roku 1781 praco­valo v 45 remeslách 583 osôb (najviac tkáčov, čiž­márov, klobučníkov a krajčírov).

S rozvojom kapita­lizmu v I. polovici 19. storočia došlo opäť k stagnácii a úpadku remesiel — v roku 1841 bolo už len 29 remesiel.

V roku 1805 prešli mestom ruská vojská pod vedením Kutuzova. Na hladomor a choleru v roku 1831 zomrelo 600 osôb, v roku 1847 na hladomor 514 ľudí. Na hospodárskom charaktere mesta takmer nič nezmenil ani vývin kapitalizmu po roku 1848. V roku 1890 bolo mesto zapojené na železničnú dopravu.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikol priemysel miestneho významu (továreň na hrač­ky, píla, výrobňa debien atd.). Mesto trpelo zaosta­losťou, biedou a nezamestnanosťou. Po vzniku ČSR sa začalo intenzívnejšie rozvíjať robotnícke hnutie. V období Maďarskej republiky rád bolo založené mestské direktórium; robotníci sa zapojili do generálneho decembrového štrajku v roku 1920.

MO KSČ založená v roku 1921 (sídlil tu i OV KSČ) viedla hospodárske a politické boje robotníkov (v rokoch 1932-33 štrajky kníhtlačiarov) i reme­selníkov, v 30. rokoch bol Bardejov jedným z centier revolučného hnutia maloroľníkov.

V období klérofašizmu bol strediskom protifašistického odboja. Na jar roku 1944 sa z iniciatívy miestnych ilegálnych pracovníkov vytvorila partizánska sku­pina, ktorej velil mjr. Litvinov-Roposovskij. V letných mesiacoch roku 1944 sem prichádzali partizáni z Poľska, ku ktorým sa pridávali vojaci z východoslovenských divízií. Začiatkom septembra roku 1944 sa partizáni pokúšali dobyť Nemcami okupované mesto. Bardejov bol oslobodený 19. 1. 1945 vojskami IV. ukrajinského frontu a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj mesta. Vybudoval sa priemysel obuvnícky (Závody 29. augusta), potravinárske (mlyny, pekáreň, bitúnok, hydinárske závody, sušiareň zemiakov, konzerváreň), kožiarsky (športvýroba), drevospracujúci (píla, výroba nábytku), odevný (pobočný závod Odevných závodov kpt. J. Nálepku) a ďalšie menšie prevádzky. JRD bolo založené v roku 1949. Vybudovali sa nové sídliská, služby, doprava, sociálne a kultúrne zariadenia. Obyvatelia pracovali v meste. Bardejov mal priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.