Batizovce - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol rímsko-katolícky románsky z polovice 13. storočia, gotická úprava v 14. - 15. storočí, renesančná prístavba zo 16. storočia na barok prestavaný v roku 1767; zakryté neskororománske fresky; interiér rokokový
Kaštieľ renesančný zo 16. storočia, prestavaný v 18. storočí
Kaštieľ barokový z roku 1756
Kostol evanjelický klasicistický z roku 1791; krstiteľnica renesančná zo 16. storočia; oltárny obraz od J. Czauczika z roku 1814

Tradície

Pôvodná potočná radová zástavba bola rozšírená na hromadnú cestnú. Z 19. storočia sú murované domy, často podpivničené, so sedlovou šindľovou strechou, podlomenicou a hálkou, štítom orientované na ulicu.

Ešte v 1. polovici 20. storočia bola známa výroba maľovaných truhiel, točených a olovom vylievaných praslíc, odevných častí, ako aj tkanie plátna a vzorovanej činovate na doštičke, vyšívanie, sieťovanie, háčkovanie. Pri pradení používali ozdobne vyrezávané ihlice do kúdele z rohoviny.

Variant ľudového odevu nadväzuje strihom a typom na susednú oblasť – Ždiar.

Mužský odev predstavuje ľanová košeľa s rukávmi všitými do manžiet bez výšiviek a plátenné spodné gate. Súkenné nohavice, okolo dvoch rázporkov zdobené šnúrovaním, nosili starší chlapi s čiernou, mladší s modrou súkennou vestou, zdobenou pestrou vlnenou výšivkou retiazkovým stehom. Stojatý golier je pošitý červeným súknom, na oboch stranách výstrihu sú nahusto našité mosadzné gombíky. Kožúšok z bielej barančiny zdobí zelená a červená kožená aplikácia, na hrdle sa nosí červená olejčeková šatka. V zime sa nosí kožuch z bielej barančiny zdobený ako kožúšok, dlhý biely kabát kimonového strihu s golierom, vzadu so strapcami, je vyšitý rastlinným ornamentom a monogramom; okrem toho nosili trojštvrťový biely súkenný kabát. Obúvali si krpce, čižmy, súkenné kapce. Na hlave nosili čierny klobúk s okrúhlym dienkom a oblúkovitou, nahor vyhnutou strechou, zdobený po plecia visiacimi stuhami; v zime nosili baranicu.

Ženský odev sa skladal z košelice ušitej z domáceho plátna, s dlhým predným a zadným stanom nahrádzajúcim spodník (Važec), s rukávmi. Oplecko z jemnejšieho materiálu s čipkovými tacľami sa nosí na košelici; spodné sukne (v počte 4 - 5) bývajú z jemnejšieho plátna, boky zvýrazňujú vypchávky. Vrchná sukňa siahajúca poniže lýtok je modrotlače alebo z vlnenej látky, zástera z potlačeného batistu (na bielom podklade kvetinový vzor), prípadne z tylu. Živôtik býva z domáceho plátna alebo kupovaných materiálov, cez prsia je prekrížený šatkou z kašmíru alebo vyšívaného tylu, pod hrdlom zopnutý sponou. V zime sa nosil kožuch, vizitka alebo štvorcový plátenný, pretkávaný alebo vyšívaný ručník. Obúvali sa čižmy, súkenné kapce. Dievky sa česali na jeden vrkoč, na sviatok nosili partu; vydaté ženy si na účes dávali sieťovaný čepiec, vyšívaný pestrou vlnou, háčkovaný alebo paličkovaný, kupovaný najčastejšie od levočských čipkárok. Výšivka je skromná, prevláda sieťovanie a háčkovanie, dopĺňané výšivkou geometrických ornamentov bielej a červeno-zeleno-čiernej farby. Ešte v polovici 20. storočia vyškrabovali kraslice zdobené rastlinnou ornamentikou a veršíkmi.

Z hudobného folklóru sú pozoruhodné tradičné piesne svadobné, vianočné, jánske, dožinkové, regrútske, uspávanky, bohatstvo piesní na priadkach, k rázovitým tancom a balady. Tradičné tance sú: do cifry, do krutu, do skoku, brotvaj, polka (skakaca, hopspolka, ciperpolka, drobná), družbovský, hajdúsky, koleso straškov, verbunk, chustkový, parobský, do hladka, čardáš, ponad fľašku, poza nohy.

Významné osobnosti

Rodisko:
Ondrej Dianiška (1840 - 1879) – ľudovýchovný pracovník
Daniel Kamka (1776 - 1850) – filológ

Pôsobisko:
Juraj Buchholtz starší (1643 - 1725) – prírodovedec, pôsobil tu v rokoch 1682 – 1688

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Kaštieľ

Zdroj: LACIKA, J.: 700 Slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností, Bratislava, IKAR 2010