|
|
Beluj - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky:
Kostol rímsko-katolícky z roku 1725 v barokovom slohu, prestavaný v roku 1871,
Kostol evanjelický tolerančný z roku 1785, upravený začiatkom 20. storočia. Obec Beluj bola do 16. storočia súčasťou panstva hradu Sitno, ktorý chránil cesty do banskej oblasti a ktorý vznikol pravdepodobne po roku 1240. Prvá písomná zmienka o hrade Sitno sa datuje až do roku 1548, keď majetok lúpežného rytiera Melichara Balassu obsadila trestná výprava cisárskeho vojska. Bol strediskom hradného panstva Sitno, ku ktorému patrili obce Antol, Beluj, Ilija, Prenčov, Sitnianska, S. Lehôtka, Žibritov. V roku 1546 – 1552 ho prebudovali v rámci obrany proti Turkom. Hrad a panstvo boli od roku 1629 majetkom Koháryovcov, neskoršie Coburgovcov. Zbúrali ho kurucké vojská v roku 1703. V časoch národnostného útlaku sa rozšírila povesť o driemajúcich sitnianskych rytieroch, ktorí prídu oslobodiť slovenský ľud.
Tradície:
Tradičná je potočná radová zástavba. Z 19. storočia sú kamenné murované domy so sedlovou slamennou strechou, dvory uzavreté doskovými bránami.
Do začiatku 20. storočia tu bolo stredisko hrnčiarskej výroby so škrabaným dekórom a veršíkmi.
Ľudový odev obce bol variantom ľudového odevu obce Žibritov.
V 1. polovici 20. storočia sa zachovával zvyk, že rodina mŕtveho trikrát obišla hrob, aby zabránila jeho návratu.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|