Betliar - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kaštiel
Kaštieľ v Betliari vznikol ako gotický hrádok obohnaný hradnou priekopou, ktorý pôvodne slúžil ako predsunuté opevnenie hradu Krásna Hôrka.
Jadro kaštieľa dali vybudovať v 15. storočí jeho majitelia Bebekovci. Začiatkom 18. storočia už pravdepodobne obytnú stavbu odkúpila od pôvodných majiteľov rodina Andrássyovcov. S premenou na luxusné reprezentačné sídlo začal Štefan Andrássy.
V 19. storočí bol prestavaný na trojpodlažný poľovnícky kaštieľ, ktorého podoba je viacmenej zachovaná dodnes. Šľachtický rod Andrássyovcov vlastnil rozsiahle majetky na hornom Gemeri: hrad Krásna Hôrka, železorudné bane a lesy. Majitelia kaštieľa cestovali po krajinách celého sveta, čo sa prejavilo na budovaní panstva v Betliari, aj na zariadení interiérov sídla. Veľmi zaujímavá je najmä zbierka umeleckých diel, dobre zachovaný nábytok, unikátna knižnica, zbrane, cenná keramika, sklo a porcelán. Expozíciu tiež obohacujú lovecké trofeje z poľovačiek doma i v cudzine a rôzne zaujímavé predmety ako eskimácky odev, výzbroj samuraja a egyptská múmia, prinesená z ďalekých ciest.Sídlo Andrássyovcov je obklopené ojedinelým prírodným parkom s rozlohou 81 hektárov, ktorý si ako jeden z mála dodnes zachoval svoj pôvodný vzhľad a patrí medzi najcennejšie prírodné parky na Slovensku.
Úpravy okolo kaštieľa sa začali už v 16. storočí, pričom za dnešnú podobu parku, ktorý pozvoľne prechádza do okolitého prírodného prostredia, vďačí niekoľkým architektom. Pri prechádzke parkom môže návštevník obdivovať pestrosť druhov rastlinnej ríše z celého sveta, drobnú záhradnú architektúru, sústavu priehľadov zameraných na významné objekty v parku a v okolí, ktoré spolu s dômyselne vybudovaným vodným systémom potôčikov, umelých vodných korýt, rybníkov a fontán vytvárajú príjemný, oku lahodiaci harmonický celok.
Po roku 1945 kaštieľ prešiel do správy Národnej kultúrnej komisie pre Slovensko, neskôr slúžil ako múzeum bytovej kultúry šľachty. Dnes múzeum patrí do zväzku Slovenského národného múzea.
V roku 1977 bol betliarsky park zapísaný do zoznamu historických záhrad a parkov sveta.
V roku 1985 bol kaštieľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
V rokoch 1968 - 1994 bola vykonaná komplexná pamiatková obnova kaštieľa, za ktorú získal kolektív pracovníkov Múzea Betliar medzinárodnú prestížnu cenu Europa nostra 1995.

Rimskokatolícky kostol pôvodne gotický zo 14. storočia, úplne prestavaný v 19. storočí; interiér barokový
Kostol evanjelicky tolerančný z roku 1794, veža z roku 1834
Pomník padlým v svetových vojnách

Tradície
Potočná radov zástavba. Zrubové a murované domy so sedlovou a valbovou strechou, štítom, podlomenicou a hálkou, banské domy s priechodnou sieňou ako na Spiši sú z 19. storočia.
Hudobný folklór reprezentujú tradičné tance: slovenský verbunk, štvorylka, boston, valčík, polka, mazúrka, klamaný, poza bučky, medvedí, do kolesa, vanstep, tustep, beseda, sviečkový, nevestický tanec.

Hubertova jazda

Hubertova jazda patrí medzi významné kultúrne podujatia, ktoré sa konajú v Betliari každoročne. Hubertové slávnosti sú zasvätené patrónovi polovníkov i jazdcov. Hon na líšku sa v parku kaštieľa v Betliari konal už deviaty krát. Jazdci, naháňali koňa s človekom. Ten mal na kabáte prišitú líštiu kožušinu. Ešte predtým, ako sa začal hon na líšku, kone dostali ovos, jazdci si pripili a zoznámili sa s pravidlami honu. Tie im dovolili piť, ale len dovtedy, kým vedeli nasadnúť na koňa. Nesmeli stratiť čiapku, alebo z koňa spadnúť. Ak ich niekto poruší, večer bude mať posledný súd, ten určí, kto sa môže vykúpiť. Betliarsky park už v minulosti patril koňom a jazdcom. Majiteľ kaštieľa, gróf Andrássy bol náruživým poľovníkom.

Koncert dychových orchestrov

Umelecké výstavy v kaštieli

Významné osobnosti

Ján Fabricius – Tento významný slovenský vzdelanec a spisovateľ sa narodil v Betliari 24. decembra 1672 v rodine evanjelického farára. Zomrel v Tisovci 16. novembra 1734.

Jozef Pavlík – Učiteľ, osvetár, priamy účastník protifašistického odboja. Narodil sa v Betliari 14. apríla 1899 v rodine murára. V období prvej svetovej vojny bol betliarskym notárom. V roku 1944 bol zatknutý gestapom a odvlečený do koncentračného tábora. Od roku 1945 bol nezvestný.

Alžbeta Guntherová – Narodila sa v 13. novembra v Bratislave. Pôsobila v obci v rokoch 1952 – 1955. Bola riaditeľkou Štátneho kultúrneho majetku (kaštieľa). Zaslúžila sa o reorganizáciu správy kaštieľa a hradu Krásna Hôrka. O kaštieli a hrade napísala odborné propagačné diela: „Štátny kaštieľ Betliar a okolie“, ktoré boli vydané tlačou v Bratislave v r. 1954. Svoju životnú púť ukončila v Bratislave.

Jozef Špidla – Narodil sa 7. marca 1907 v Betliari v rodine tesára. V roku 1926 odišiel študovať do USA. Po návrate pracoval v okresnom archíve, ktorý mal vtedy sídlo v Betliari. Zaslúžil sa o spracovanie archívnych fondov pri bádaní o našej minulosti. Zomrel 22. februára 1991 v nemocnici v Košiciach.

Július Koššuth – Pochádzal z remeselníckej rodiny. Narodil sa v Betliari 28.decembra 1882. V roku 1925 prevzal po otcovi kantorstvo, ktoré vykonával do roku 1947. Zaslúžil sa o založenie Pohrebného podporného združenia, bol jeho prvým tajomníkom. Zomrel 11. júna 1953.

Pavel Kurek – Jeden z mála evanjelických farárov, ktorí pôsobili v Betliari viac ako desať rokov. Narodil sa 6. januára 1885 v Nyiregyháze (Maďarsko) v rodine dolnozemských Slovákov. Od 15. augusta 1924 pôsobil ako evanjelický farár v Betliari. Venoval sa kultúrno-osvetovej práci. Spracoval stručný vývoj obce za roky 1933-1937. Bol prvým kronikárom obce. Zomrel v r. 1947.

Ján Miklóšik – Narodil sa v Betliari v dome „U Jozefa“ 24. mája 1902. Vyštudoval za učiteľa v Prešove. Pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách. Venoval sa kronikárskej činnosti. Bol priamym účastníkom Povstania. Zomrel 26. septembra 1994 v Rožňave vo veku 92 rokov. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi (Bratislava 1964). Vzácne sú ním spracované „Zvyky a obyčaje v Betliari“.

Andráši Emanuel (Andrássy)
Buržoázny politik, podnikateľ, gemerský župan, gróf (3.3.1821 Košice – 23.4.1891 Gorizia, Taliansko).
Otec Karol Andráši (1792-1845), matka Etela, rod. Sapáriová. Mal dvoch bratov. Manželka grófka Gabriela, rod. Pálfiová, mali 7 detí. Študoval na gymnáziu v Tate a na univerzite v Pešti. PhDr., 1858 člen korešpondent UAV. Hospodáril v rodinných podnikoch, prakticky sa zaoberal priemyselnou výrobou. Nazývaný „železný gróf“- Po štúdiách podnikal cesty po európskych a niektorých ázijských štátoch. Autor cestopisu „Cestovanie po východnej Indii“. V rokoch 1867-1881 gemerský župan. Od roku 1881 poslanec uhorského snemu za Rožňavu. Obhajca triednych a nacionálnych záujmov maďarských vládnúcich tried. Zmodernizoval vlastné bane a huty v Gemeri. Prvý predseda Spolku hornouhorských železiarov. Iniciátor založenia Salgótarjánskej železiarskej spoločnosti. Jeden z vedúcich členov správnej rady Rimamuránsko-salgótarjánskej železiarskej úč. Spol.
Venoval sa kresbe, numizmatike, archeológii, etnografii, poľovníctvu, zachované trofeje z jeho poľovníckych ciest sú súčasťou muzeálnej expozície v betliarskom kaštieli. Prispieval do časopisov a novín, vydal vlastné kresby z ciest po ázijských krajinách, album s poľovníckymi a športovými výjavmi, predvolebné a parlamentné prejavy.
V roku 1878 získal späť majetky v Betliari (od prechodných majiteľov grófa Nadášyho, resp. baróna Grovetina). Spolu so synom Gejzom I. zabezpečil v rokoch 1880-1886 prestavbu kaštieľa na spôsob loveckého zámku, ktorý honosným spôsobom i zariadili.

Andráši Emanuel ml. (II) (Andrássy)
Gróf, posledný majiteľ kašiteľa (12. 8. 1892 - 7. 2. 1953)
Posledný obyvateľ betliarskeho kaštieľa. S manželkou, grófkou Máriou Kolonskou z Poľska, mal dcéru Ilonu a syna Gejzu (II). Tesne pred Slovenských národným povstaním (1944) celá rodina opustila Betliar a odsťahovala sa na západ k sestre Marice Lichtensteinskej. Syn Gejza (nar. 20.12.1920 vo Viedni) zomrel 19.2.1997 vo Vadusze. Dcéra Ilona žila v Budapešti, po smrti bola jej urna uložená do rodinnej hrobky na hrade Krásna Hôrka (dňa 13. júla 1991).

Andráši Gejza st. (Andrássy) Gróf, podnikateľ, buržoázny politik (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 Budapešť).
Syn grófa Emanuela Andrášiho. Matka Gabriela, rod. Pálfiová. Oženil sa s grófkou Eleonórou, rod. Kaunitzovou. Mali synov Karola a Emanuela a dcéru Maricu.
Práva študoval na univerzite v Budapešti a v Ženeve. V rokoch 1891-97 a 1901-10 poslanec uhorského snemu za Rožňavu, 1910-18 za Humenné, v roku 1927 člen panskej snemovne, predseda Maďarského atletického klubu a Národnej jazdiarne. Od roku 1931 riadiaci člen Maďarskej akadémie vied. V roku 1881 podnikol študijnú cestu do USA. Získané poznatky uplatňoval vo vlastných podnikoch v Gemeri. Majiteľ banského a železiarskeho podniku „Železiarska a banská spoločnosť Gejzu Andrášiho“ so sídlom v Betliari. Koncom 19. storočia patril k najväčším na Slovensku. Na prelome 19. a 20. storočia ho predal Rimamuránsko-salgótarjánskej železiarskej úč. Spol. Stal sa členom jej riaditeľstva a jedným z najväčších akcionárov.
Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Napr. v roku 1898 bol v betliarskom revíre 4-dňový jesenný lov na medveďa. Zúčastnilo sa ho 12 grófov, 1 barón, 1 generál a 4 ďalšie vzácne osobnosti z troch štátov. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1880-86 prestavbu kaštieľa na lovecký zámok. Bol reprezentantom protiľudovej politiky maďarských vládnúcich tried a príslušníkom Liberálnej, neskôr Ústavnej strany.
Jeho syn Karol zomrel v roku 1910 (21 ročný) ako nadporučík v Budapešti.

Andráši, Imrich (Andrássy)
Gróf, podnikateľ, syn Karola Andrášiho mladšieho.
Viedol ľahkomyselný spôsob života v dôsledku čoho prišiel o celý rodový majetok v Betliari, ktorý získal v roku 1847 gróf Tomáš Nadášdy. Majetok pre Andrášiovcov získal späť až Emanuel Andráši v roku 1878. Členmi Andrášiovského rodu málo spomínaný.

Zdroj: CD-ROM Prezentácia obce BETLIAR

Kaštieľ

Knižnica

Francúzska záhrada s fontánou

Zdroj: LACIKA, J.: 700 Slovenských hradov, zámkov, kaštieľov, panských sídel a pevností, Bratislava, IKAR 2010