Blatnica - História

Na území dnešnej obce Blatnica bolo osídlenie v eneolite - v jaskyni Mažarná bolo sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko v jaskyni Na vyhni a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, nález bronzov a keramiky, sídlisko z doby laténskej a rímskej, hradisko na Plešovici, hrob slov. veľmoža z 1. polovice 9. storočia (podľa rukoväte meča a bronzových kovaní tzv. blatnický štýl).
Hrad Blatnica je doložený z roku 1300. Patril Petrovi z Brezovice, v roku 1342 Petrovi Dončovi. Koncom 14. storočia bol kráľovským majetkom. V roku 1413 ho Žigmund daroval Pongrácovi. V 15. storočí často menil majiteľov: Necpalský, Komorovský, Ernst, Onofri, Čečenský, Zápoľský. Stal sa strediskom panstva Blatnica, ku ktorému patrili obce: Belá, Ďanová, Diaková, Jahodníky, Klačany, Laskár, Martin, Mošovce, Priekopa, Rabkovo, Skabiňa, Štiavnička, Šútovo, Trebostovo, Turany, Vieska. V roku 1539 získali hrad i panstvo Révayovci, ktorým patril do roku 1945. Obývaný bol do roku 1790. Odvtedy pomaly pustol.
Obec sa spomína v roku 1230 ako Blatnica. Vyvinula sa z podhradia hradu Blatnica. Ďalšie názvy obce sú doložené ako Blathnicha (1252), Blatnicze (1323), Blatnice, Plathnicha (1361), Blatnicza (1786), Turčianská Blatnica (1927); maďarsky Blatnica. V roku 1715 mala 37 poddanských rodín, v roku 1720 mala 49 poddanských rodín, v roku 1785 mala 117 domov a 1143 obyvateľov. Zaoberali sa olejkárstvom, podomovým obchodom a pracovali v lesoch. V rokoch 1890-1910 sa mnohí vysťahovali. Za I. ČSR pracovali obyvatelia na miestnom veľkostatku, v lesoch a zaoberali sa tkáčstvom. V chotári obce pôsobili partizánske skupiny Kuznecova, kpt. Jegorova, kpt. Zorkócyho atď. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

Sebeslavce: Obec sa spomína v roku 1230 ako terra Scebeslou. Ďalšie názvy obce sú doložené ako Zobozlo (1271), Zebezlouch (1294), Zobozlo a. n. Falkusfalua (1391), Sebeszlawce (1786). Vznikla na zemi Sebeslovej, ktorú Ondrej II. daroval Buthanovi a Nachkovi. V roku 1323 ju komes Donč daroval Folkušovi a Ipolovi, neskoršie patrila panstvu Blatnica. V roku 1785 ju spomínajú ako osadu, mala 10 domov a 85 obyvateľov, v roku 1828 mala 7 domov a 54 obyvateľov.