|
|
Bošany - Príroda
Bošany ležia v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, na pravostrannej nive Nitry, v blízkosti jej sútoku s Bebravou. Odlesnený rovinný až pahorkatinný povrch chotára tvoria treťohorné usadeniny. Má hnedozemné pôdy. Nadmorská výska v strede obce je 180 m n. m., v chotári 167 - 210 m n. m.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
Povrch chotára obce Bošany tvoria treťohorné usadeniny, pokryté riečnymi uloženinami a sprašou, ktorá tvorí základ tunajších hnedozemných pôd. Bošany svojou polohou patria do oblasti mierne teplej s ročným zrážkovým priemerom 600 - 700 mm. Katastrom obce preteká najvýdatnejší zdroj vody - rieka Nitra v dĺžke troch kilometrov. V minulosti neregulované koryto a prívaly vôd často poškodzovali úrodné polia a lúky bošianskych roľníkov. Najčastejšie sa rieka vylievala v priestore medzi mostom a železničnou stanicou a v južnej časti chotára pri sútoku Nitry s Vyčomou. Hladina spodnej vody je 2 - 6 metrov pod povrchom terénu. Voda rieky Nitry slúžila v minulosti iba poľnohospodárom (zavlažovanie, chov hydiny, zdroj energie pre vodné mlyny). V minulom storočí bola jedným z podnetov pre založenie garbiarskej výroby a tiež zdrojom výroby elektriky.
Kataster obce má rozlohu 1559 ha. Terén je na západnej a severozápadnej strane úplne rovinatý, smerom na východ mierne stúpa do zvlnených svahov. V tejto časti chotára (na polohe Plánička) je aj najvyššie položený bod terénu - kóta 239 m. V súčasnosti je chotár Bošian úplne odlesnený a celá jeho plocha sa využíva pre poľnohospodárstvo.
Z kultivovaných rastlín sa tu pestuje pšenica, jačmeň, raž, kukurica, zemiaky, cukrová a kŕmna repa, mak, repka olejná. Z krmovín je to predovšetkým ďatelina a rôzne miešanky. V záhradkách obce sa darí ovocným stromom - jabloniam, hruškám, čerešniam, slivkám, orechom. Pestujú sa aj egreše, ríbezle a tiež vínna réva.
Zdroj: Ľudovít Burianek, Ján Lukačka - brožúra "Osemstoročné Bošany", 1983
|