Čierny Balog - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol rímsko-katolícky klasicistický z rokov 1797-1804
Pomníky padlých v SNP (O. Čičátka – A. Slatinský, 1951)
Pamätné tabule a bunkre zo SNP
Pomník J. Dekreta Matejovie

Tradície

Skupinová cestná zástavba. Z 19. storočia sú zrubové i murované domy so sedlovou strechou a doskovým štítom. Dvory na samotách sú obostavané hospodárskymi budovami, v uličnej zástavbe bránami. V chotári sú drevorubačské a uhliarske koliby.
Začiatkom 20. storočia bolo rozšírené spracúvanie vlny na súkno a kožušníctvo. Zo súkna šili odevné časti a obuv, z vlnených tkanín veľké drevorubačské kapsy, v obci bola aj valcha na súkno. Tkali plátno a vzorované tkaniny.
Na prelome 19.-20. storočí J. Švantner lial pracky na opasky.

V Čiernom Balogu a na okolí sa nosí variant stredoslovenského typu ľudového odevu, zvolensko detviansky. Strihom, základnými časťami i terminológiou patrí síce k detvianskemu typu, ale niektorými časťami mužského odevu inklinuje k horehronskému (košeľa so širokými rukávmi, súkenné nohavice, tkané zápästky).
Mužský odev:
Široká košeľa, tzv. gati a biele súkenné nohavice (súkenáky),kožúšok, biela súkenná kabnica (huňa). Obuv – krpce, súkenné kapce. Na hlave nosili klobúky so širokou strechou. Z odevných doplnkov sú typické zápästky pletené z ovčej vlny, prípadne zhotovené zo súkna, súkenné kapsy (cedilo) s veľkými štylizovanými ornamentami vyšitými čiernou vlnou a dlhými čierno-bielymi strapcami. Používajú ich drevorubači.

Ženský odev:
Košeľa alebo oplecko, plátenná sukňa z modrotlače (kikľa), zástera (šata), šatka na hrdlo. Vydaté ženy majú vlasy upravené to tzv. kotúčka, na ktorý sa kladie čepiec (kápka). Na odevoch takmer niet výšiviek ani inej výzdoby. Obuv: kapce, čižmy.

Začiatkom 20.storočia bol zachovaný zvyk – v dome ženícha sa prestrela plachietka, po ktorej musela nevesta prejsť, aby mala dosť šatstva.
Z tradičných tancov boli známe: medvedí, krštenský tanec žien, ponad hajduke, do vysoka, okolo Turoňa, čardáš, cifrovanie, koleso.

Za predmníchovskej ČSR tu pôsobil folklórny súbor lesných robotníkov a drevorubačov. Pod vedením J. Gajdoša predvádzal tance zo života pracujúceho ľudu (medviedik, stínanie stromu, hajdúcky, odzemky). Účasťou na bojových akciách horehronského ľudu stál v službách revolučného hnutia.

Významné osobnosti

Rodisko:
Albert (Róbert) Gotier (1897-1968), komunistický politik, ktorý tu aj žil do roku 1945
Jozef Dekret-Matejovie (1774-1841), priekopník lesníctva, narodil sa v Dobroči

Pôsobisko:
Jozef Kačka (1865-1938), národný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1891-1894
Štefan Petruš (1783-1831), etnograf, dramatik, pôsobil tu v rokoch 1810-1818

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku,1. časť