Čirč - História

Najstaršie údaje o obci (osade) Čirč sú z roku 1330, keď sa v obci spomína kostol-cerkov a farár menom Henrich (pravdepodobne nemeckého pôvodu). Obec bola založená na zákupnom práve na území panstva Plaveč, ku ktorému patrili obce Andrejovka, Bajerovka, Čirč, Ďurková, Hajtovka, Hromoš, Obručné, Orlov, Plávnica, Ruská Voľa, Stariná a Údol.

Názov obce je doložený z roku 1773 ako Cžirož, v roku 1920 ako Čirč; maďarsky Csircs, Csércs. V roku 1329 Viliam Drugeth, neapolský šľachtic, zdedil po svojom otcovi Filipovi hrad Plaveč spolu s hradom Ľubovňa. Viliam Drugeth na hrad v Plaveči dosadil kastelána (správcu) menom Peter Gall, ktorý pochádzal zo Sieny. (Porovnaj: I. Chalupecký, M. Smatana - Hrad Ľubovňa, Martin 1987, str.15). Filip Drugeth (zomrel v roku 1327) dostal hrad Plaveč a Ľubovňu za verné služby v roku 1323 od kráľa Karola Roberta.

V roku 1427 bol Čirč malou, nezdanenou osadou, ktorú neskôr doosídlilo rusínske obyvateľstvo.

V 16. storočí bol Čirč už majetkovou súčasťou hradného panstva Kamenica, poľovného kráľovského revíru. Patril rodine Starayovcov. V roku 1557 hrad Kamenica dobyli a zbúrali cisárske vojská. Tento revír dostal syn rodiny Detre už v roku 1270 od kráľa Štefana V. Posledným vlastníkom od 16. storočia bola rodina zemepána Tárczaya a Dessewffyho.

Podľa ústne zachovanej tradície, prvý drevený chrám, tu vybudovalo rusínske obyvateľstvo v Čirči okolo roku 1646 za kňaza Daniela Janoviča. Vieme, že rod Janovičovcov „dedil“ kňazstvo po generáciách, čo znamená, že kňazstvo prechádzalo z otca na syna. Syn sa učil od svojho otca-kňaza a keď bol dostatočne pripravený po niekoľkoročnej praktickej vyuke, bol vysvätený biskupom na kňaza a preberal farnosť po otcovi. Ak si to rodina mohla dovoliť, adept na kňazstvo v ojedinelých prípadoch bol poslaný do niektorého z kláštorov (baziliánskych) alebo do už existujúceho latinského seminára. (Prvý gréckokatolícky seminár v Mukačevskej eparchii založil až biskup Michal Manuel Olšavský v polovici 18. storočia). Všeobecne až Tridentský koncil (r. 1543-1563) nariadil dekrétom „Quum adolescentium aetas“, aby každé biskupstvo založilo svoj seminár na výchovu pre cirkevné služby pod dohľadom biskupa. (Porovnaj: J.Špirko, Snem v Tridente, 1947 Košice, str.55-56). Keďže aj v rodine Janovičovcov sa „dedilo“ kňazstvo, Daniel Janovič, ale aj jeho otec údajne Ján, boli ženatí kňazi.