Dargov - História

Prvá písomná zmienka o obci Dargov sa datuje do roku 1458, kedy sa nazývala Dorgo. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Gargow, z roku 1948 Drahov, z roku 1960 Dargov. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Dargó.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960 pod okres Sečovce, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Trebišov, kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína od roku 1458, keď patrila viacerým zemepánom
( Semsey, Széchy ), panstvu hradu Sečovce ( Csapyovci ) a časť panstvu Trebišov. V roku 1601 mala 9 usadlostí, v roku 1715 mala 6 opustených a 7 obývaných domácností, v roku 1787 mala 33 domov a 228 obyvateľov. V roku 1828 mala obec 40 domov a 296 obyvateľov. V 19. storočí vlastnili tunajšie majetky rodiny Andrássyovcov, Berzevicziovcov, Forgáchovcov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali v rozsiahlych lesoch. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831. V obci bol do 20. storočia známy Forgáchov poľovnícky revír.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Počas oslobodzovacích bojov bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme, 26.11.1944 ju Nemci vypálili. Pri bojoch o Dargovský priesmyk padlo v decembri v roku 1944 a januári 1945 vyše 20 000 vojakov. Po oslobodení bola obnova obce.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť