Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Dobrá Niva

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

''Dedina roka 2009''

Virtuálna prehliadka

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát

Odkazy na iné stránky

Clip in vlasy nájdete za najlepšie ceny: Clip in vlasy. Jedine u nás 100% ľudské clip in vlasy.

Dochádzkový systém <<

Región Tekov

Horehronie

Región Hont

Svadobné šaty

Golfové potreby

Internetový obchod iNAKUP.sk špecialista na notebooky asus.

Internetový obchod s LED svietidlami

FreeSpace Portal

Monitoring pracovného času zamestnancov

Nástenné hodiny



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11786

Počet fotografií:
9383

 

 

 

Dobrá Niva - Príroda


Dobrá Niva leží v strednej časti Pliešovskej kotliny. Nadmorská výška v strede obce je 355 m n. m., v chotári 340 – 907 m n. m. Západná časť chotára leží na východných svahoch Štiavnických vrchov, stredná časť na pahorkatine dna kotliny a v dolinke Neresnice, východná časť vystupuje na vysoké chrbty západnej časti Javoria. Tvoria ho andezitické tufy, tufity a prúdy andezitov. Kotlina je odlesnená, v pohoriach sú rozsiahle dubové a bukové lesy. V pohoriach má hnedé lesné pôdy, v kotline ilimerizované.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Geomorfologické členenie

Dobrá Niva má veľmi peknú polohu. Leží v nadmorskej výške 374 m. Rozprestiera sa v údolí potoka Neresnica v južnej časti Pliešovskej kotliny 14 km južne od Zvolena. Takmer zo všetkých strán je jej chotár obkolesený horami. Na západe a severozápade sú to Štiavnické vrchy, ktorých najvyšší bod v chotári Dobrej Nivy je Tri kamene (834 m), na východe a severovýchode je pohorie Javorie s najvyšším bodom v chotári Lomno (908 m). Len v juhovýchodnom smere je jej chotár otvorený a pokračuje do severnej časti Pliešovskej kotliny.

Horopisne a geologicky patrí územie k Slovenskému stredohoriu. Tvoria ho mladé treťohorné sopečné vyvreliny. Prevláda andezit a jeho tufy a tufity. V Štiavnických vrchoch sú zastúpené všetky typy sopečných hornín. Z neogénnych sopečných hornín sú najstaršie pyroxenicko-amfibolické andezity prvej fázy. Vystupujú v niekoľkých malých telesách na východnom úpätí pohoria pri Brezinách v Neresníckej doline. Charakteristickým minerálom pre ne je granit. Tufity vystupujú na východ­ nom úpätí Štiavnických vrchov práve v chotári Dobrej Nivy.

Hlavnú časť Javoria budujú tufy; andezity sú zastúpené v oblasti vrchu Javorie.

Podnebie

V pliešovskej kotline prevláda mierne teplé kotlinové podnebie. Priemerné teploty v januári sú -2,5 až -5 °C, priemerné júlové teploty tu dosahujú hodnotu 17 až 18,5 °C. Priemerné ročné množstvo zrážok je 600 - 800 mm.

Ďalej na územie zasahuje horské podnebie (s malou inverziou teplôt):

a) mierne teplé podnebie s priemernou teplotou v januári -3,5 až -6 °C a 17 až 17,5 °C v júli, s množstvom zrážok 650 - 850 mm v Štiavnických vrchoch,
b) mierne chladné podnebie s priemernou januárovou teplotou -4 až -6 °C a 16 - 17 °C, s množstvom zrážok 800 - 900 mm v Štiavnických vrchoch a v Javorí (Kráľová).

Podľa charakteru klimatických oblastí chotár Dobrej Nivy zasahuje klimatická teplá oblasť, okrsok A 6 - teplý, mierne vlhký, s chladnou zimou.

Vodstvo

Celý chotár obce patrí k povodiu Neresnice. Riečnu sieť charakterizuje hlavná os v smere juh - sever s krátkymi prítokmi. Na západe je to potok Bystrô, zo severozápadu Kalnô, z východu Kňazov potok a niekoľko menších potôčikov (Cesnakový jarok, Studničný jarok, Potôčok ...).

V severozápadnej časti chotára potok Kalnô napája nádrž na mieste niekdajšieho panského rybníka.

Toky nie sú veľmi výdatné na množstvo vody, zato ale v chotári obce Bariny sú významné zdroje pitnej vody. Tieto pramene zásobujú okolité obce a susedné mestá.

Pôdy

Vo väčšej miere je rozšírený pôdny druh piesočnato-hlinitý až hlinitý, najmä v rámci horského územia okolitých vrchov. V kotline sa lokálne vyskytujú ílovito-hlinité pôdy.

Na základe materskej horniny, reliéfu a klimatických pomerov sa v chotári vyskytujú tieto pôdne typy:

- hnedá lesná pôda nenasýtená (Kráľová),
- hnedá lesná pôda oglejená (pahorkatiny v chotári),
- ilimerizovaná pôda a ilimerizovaná oglejená pôda (nižšie položené časti kotliny),
- nivná pôda na aluviálnych sedimentoch (pozdĺž Neresnice).

Rastlinstvo

Z hľadiska fytogeografického členenia môžeme zaradiť chotár Dobrej Nivy do oblasti západokarpatskej flóry (obvod predkarpatskej flóry). V celom obvode prevládajú bučiny, ďalej dubobučiny, dub zimný, dub-cér. Na nive Neresnice je to jelša lepkavá.

Lesy boli vo väčšine vyklčované v minulých storočiach a premenené na ornú pôdu. Flóra má karpatský ráz, ale je ovplyvnená panónskymi prvkami.

Živočíšstvo

Z hľadiska živočíšnych regiónov oblasť zaraďujeme do oblasti západokarpatskej, vnútorný obvod.

Rozšírené sú cicavce, z ktorých najväčšie zastúpenie má poľovná zver: divá sviňa, srna, jeleň. Ďalej sú tu zastúpené mačka divá, rys ostrovid, kuna lesná, jazvec, líška, zajac a medveď.

Z vtákov sú to bocian biely, divá kačica, prepelica, jarabica. Nie je to tak dávno, čo na Troch kameňoch hniezdil i orol krikľavý.

Chránené územia

Do chotára Dobrej Nivy zasahuje chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy. Je tu veľká rozmanitosť z hľadiska mineralogického a petrografického. Vyskytuje sa tu 29 druhov chránených rastlín a 116 druhov chránených živočíchov.

V blízkosti obce sa nachádzajú 500 - 600 ročné porasty duba letného (Quercus robur ). Porast v lokalite Ďurianová bol výstavbou hydinárne takmer úplne zničený. Porast v lokalite Gavúrky aj po čiastočnej devastácii dislokovanou skupinou sovietskych vojsk bol navrhnutý na vyhlásenie za chránené územie duba letného ako stredoeurópsku zvláštnosť.

Hory Dobrej Nivy oplývajú aj veľkým množstvom rozmanitých húb.

Turistické trasy

Jedinou značkovanou turistickou trasou je cesta do Banského Studenca (Kolpachy) údolím potoka Bystrô cez Koniarku. Trasa je veľmi príťažlivá a ľahko ju zvládne i priemerný turista. Neoznačkované, ale príťažlivé sú i turistické cesty: Dobrá Niva - Sása (po starej hradskej ceste), Dobrá Niva - Kráľová, odtiaľ do Zaježovej, alebo do Móťovej, Dobrá Niva -Žigovci - Dubové, Dobrá Niva - Žigovci - Breziny (popri rybníku), Dobrá Niva - Gavúrky - Podskalka, Dobrá Niva - Parobkovci - Michalková, Dobrá Niva - Háj - Ďuricovci.

Zdroj: brožúra Jána Škodu 'Dobrá Niva', 1994; spracoval Dr. Štefan Ferianc





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.