Dolný Kubín - História

Na Kapustných hradoch bolo pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, v Medzihradnom viacvrstvové urnové pohrebisko s kamennou konštrukciou z mladšej doby hallštattskej, vo Veľkom Bysterci na Veľkých Trninách opevnené výšinné sídlisko púchovskej kultúry s unikátnym nálezom zlatých a strieborných barbarských mincí z prelomu letopočtu.

Obec vznikla v 14. storočí na území Oravského panstva. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Kolbin (1235-1270/1390), Kublen (1314), Kubin (1345), Also Helben (1381), Clbin (1393), Culbyn, Cublyn (1408-1409), Kubyn Nysny (1547), Dolny Kubin (1773); maďarsky Alsó Kubin.

V erbe je sv. Katarína s kolesom, ktoré zmenili na ružu. V 16. storočí sa tu ujala reformácia. Pred 17. storočí tu hradní páni usadzovali svojich úradníkov a remeselníkov, čiastočne Nemcov, čím sa zmenil pôvodný roľnícky ráz obce. V roku 1632 bola obec povýšená na mestečko, pričom však zostala k Oravskému panstvu v poddanskom pomere. V roku 1633 právo výročných jarmokov a týždenných trhov. Od roku 1683 bolo sídlo župy. V rokoch 1683-1686 bolo mestečko značne spustošené poľsko-litovskými vojskami a nastalo čiastočné vyľudnenie. V roku 1715 bol založený cech obuvníkov a cech krajčírov. V 18. storočí tu bola mangľovňa, farbiareň a mestský špitál. Obyvatelia sa zaoberali aj obchodom so syrom, ľanom a liehovými nápojmi. V tomto čase tu prichádzali v značnej miere Židia. V roku 1715 tu žilo asi 340 obyvateľov, v roku 1774 tu bolo 479 obyvateľov a v roku 1828 malo mesto 149 domov a 1291 obyvateľov.

V roku 1291 tu založil Vavrinec Čaplovič bibliotéku. V roku 1872 vznikol prvý oravský peňažný ústav, v roku 1888 obchodná škola.
Vzhľad mesta sa do konca 19. storočia nelíšil od ostatných obcí, zmenil sa po požiaroch v rokoch 1893 a 1895. V 19. storočí sa stal strediskom slovenského národného života na Orave. Po vzniku ČSR zostal Dolný Kubín hospodárskym i obchodným centrom Oravy a sídlom peňažných ústavov. V prevádzke bola píla, mlyn, elektráreň, pekáreň a stolárska dielňa. Celkove však trpelo mestečko i s okolím nezamestnanosťou (v roku 1932 bolo 2285 nezamestnaných). Aktivita komunistov vyvrcholila v prípravách a počas SNP. Mesto bolo oslobodené Sovietskou armádou 6. 4. 1945. Po vojne nastal všestranný rozvoj mesta. Nové pracovné príležitosti pre obyvateľov mesta i okolia prinieslo najmä vybudovanie Slovenských elektrotechnických závodov v roku 1949.

Malý Bysterec: vznikol v roku 1362 vyčlenením z územia Oravského panstva a darovaním Jakubovi, Gerasovmu synovi. Staré pomenovania obce boli: Kys Byzterec (1362), Kis Bisztricz (1386), de Pravo Biszterecz (1432), Mala Bystricz (1547), Malý Bysterec (1808). Bol zemianskou poľnohospodárskou obcou. Od 16. storočia patril zväčša Medveckovcom. V roku 1778 mal 42 zemanov, v roku 1828 mal 29 domov a 158 obyvateľov. V 17. storočí prešiel do rúk Szmrecsānyiovcov. V roku 1949 bola obec pripojená k Dolnému Kubínu.

Medzihradné: Obec vznikla v roku 1369 vyčlenením z územia Oravského panstva ako zemianska poľnohospodárska obec. Patrila nepretržite Medzihradským. Staré pomenovania obce boli: villa Mese (1369), Medzihradna (1404), Medzihradne (1786). V roku 1778 mala 178 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 178 obyvateľov. Zaoberali sa i pálením vápna a kamenárstvom. V roku 1949 bola pripojená k Dolnému Kubínu.

Veľký Bysterec: Spomína sa od roku 1348 ako Bysterecz. Ďalšie staré pomenovania obce boli: Bisterch (1349), Bistricz (1418), Nagh Bystrich (1510), Byzthrycz Welky (1547), Welký Bysterec (1808). Patril Oravskému panstvu, spravovali ho dediční richtári. Počas kuruckých vojen bol takmer vyľudnený. V roku 1715 mal asi 240 obyvateľov, v roku 1828 mal 65 domov a 473 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a dobytkárstvom. V roku 1949 bol pripojený k Dolnému Kubínu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť