Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Ďubákovo

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Ďubákovo - História


Obec založili Forgáchovci osídlením kolonistov z Oravy v chotári Kokavy. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Gyubako (1877), Ďubákovo (1920); maďarsky Gyubakó, Vágó. V roku 1828 mala obec 32 domov a 279 obyvateľov. Zaoberali sa prácou v lesoch, výrobou šindľov, furmančením a chovom dobytka, ako aj poľnohospodárstvom na vyklčovanej pôde.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť

Juraj Laššák:

 

Kde sa stratila starobilá obec Ďubákovo?

 

V roku 1795 sa zemepáni Forgáčovci z Haliče od Lučenca rozhodli osídliť novým obyvateľstvom lesy na svojich majetkoch v severnej časti katastra obce Kokava nad Rim. V roku 1796 založili obec Šoltýska (Antalfalva) a Lom nad Rimavicou (Forgáčfalva). Z oboch obcí jestvujú v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, vo fonde Malohontský dištrikt, súpisy prisťahovalcov. Ďalšia obec do ktorej súčasne prišli noví kolonisti bolo Ďubákovo. Preň sme však podobný súpis nenašli. To, ale už v tom čase existovalo viac ako 240 rokov. Dokazuje to dokument z roku 1553. Z ďalšieho dokumentu vyplýva, že jestvovalo už v čase tureckej okupácie. Turci chceli, ako od mnohých iných obcí, aj od Ďubákova dane. Ale keďže jeho obyvateľstvo bolo chudobné nedokázalo dane zaplatiť. Tak ho, ako bolo v tom čase ich zvykom, vypálili. Pravdepodobne aj obyvateľstvo odvliekli do zajatia, a určite aj povraždili. No a keď už bola obec takto spustošená, tak už vonkoncom nemohli očakávať, že im bude čokoľvek platiť. Nakoniec ju museli oslobodiť od platenia daní. A o tom je záznam v daňovom registri Sečanského sandžáku z rokov 1562 - 1563. Celé 17. storočie sa o ňom nikde nepíše. Aspoň sme o ňom v dostupnej literatúre nenašli žiadnu zmienku.

Zo začiatku 18. storočia o ňom informácia niekde jestvuje. Pretože ju použil Ján Sirácky vo svojej knihe: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. Na str. 59 uvádza tabuľku v ktorej je uvedené, že Ďubákovo patrilo do okresu Fiľakovo, ktorý bol územnou súčasťou Novohradskej stolice a v r. 1720 odišli z neho bez povolenia vrchnosti na Dolnú zem (na územie terajšieho Maďarska) 4 rodiny. 1

Ale neuvádza žiadne podrobnosti. Ani mena utečencov. V tých časoch boli poddaní pripútaní k pôde zákonom o nevoľníctve, preto boli úteky poddaných vyšetrované a bol o tom spísaný protokol. Keby sme ho mali k dispozícii, vedeli by sme z neho vyčítať, kto boli títo utečenci (aké mali mena). Ale ako sa k nemu dopátrať?

Keď po vyhnaní Turkov z Uhorska bol podpísaný aj mier s uhorskou šľachtickou opozíciou (v r. 1711 v Satu Mare), ktorá po dobu sto rokov organizovala povstania proti Viedni (Habsburgovcom), a keď už bolo jasné, že mierové časy sú nezvratné, nastal čas urobiť poriadok v štátnych financiách (daniach). Prvý daňový súpis bol urobený v roku 1715. V tomto súpise nie je o Ďubákove zmienka. Tento súpis nedopadol podľa očakávania cisárskeho majestátu, preto v roku 1720 bol urobený v Uhorsku 2. daňový súpis. V tomto súpise sa už Ďubákovo muselo nachádzať. Ako by boli zistili, že z neho ušli 4 poddanské rodiny?

Vyšetrovacie protokoly o útekoch poddaných by podľa dobovej stoličnej príslušnosti dediny mohli byť v Novohradskom archíve v Šalogotarjáne, kde sa po rozdelenne, kde sa po rozdelení Uhorska dostali. Preverením sme zistili, že tam nie sú žiadne zápisy tykajúce sa Ďubákova. Zostáva ešte overiť Magyár Ország Leveltár (Maďarský štátny archív) v Budapešti. To je trochu od ruky a bez znalosti maďarčiny aj komplikované.

Útekmi poddaných a problematikou vysťahovalectva z Novohradu z toho istého obdobia sa zaoberá aj ďalší autor - Ján Jančovic v knihe Z kolísky na Dolnú zem. Uvádza obce v Novohrade z ktorých poddaní ušli, aj ich konkrétne mena. Ale Ďubákovo nespomína. Podľa jeho vyjadrenia pri osobnom telefonickom rozhovore, sa Ďubákovom nezaoberal preto, lebo bolo administratívnou súčasťou Gemersko - Malohontskej stolice a nie Novohradskej, ktorou sa zaoberal on.

Namieste je otázka. Kedy prešlo Ďubákovo z Novohradskej stolice (z okresu Fiľakovo) do dištriktu Malý Hont (Kis Hont) resp. do Gemersko - Malohontskej stolice, ktorá vznikla zákonným zlúčením Gemera s Malohontom od 1.1.1803? 2

Najstarší dokument v ktorom sme našli zmienku o príslušnosti Ďubákova do Malohontu je po latinský napísaná kniha ktorú v rokoch 1805 - 1808 napísal klenovský evanjelický farár Ladislav Bartholomeides (*1754, +1835): Inclyti Superioris Ungariae Comitatus Gömöriensis Notitia Historico - Geografico - Statistica. Leutschoviae v ktorej sa Ďubákovo uvádza na strane 9 pri popise hraníc Gemersko - Malohontskej stolice a na str. 544, že má 23 domov a 154 obyvateľov. Z toho vieme, že v e v čase písania uvedenej knihy už Ďubákovo určite patrilo do novo vzniknutej Gemersko - Malohontskej stolice.

Ako píše bývalý dekan rím.- kat farnosti v Brezničke Ján Belčanyi, vo svojej práci Dejiny breznickej farnosti, (napísaná v roku 1958 formou samizdatu), na konci 18. stor. už bola dedina takmer pred vymretím, keď ju rodina grófa Antona Forgáča z Haliče pri Lučenci nanovo osídlila, presídlením kolonistov z Oravskej stolice, spolu s osídlením Šoltýsky, Lomu nad Rim. a ďalších usadlostí. Pretože prisťahovalci boli takmer výlučne rímsko - katolíckej konfesie, pokúsili sme sa o ich zistenie z matričných zápisov rímsko - katolíckej farskej matriky v Brezničke, kde Ďubákovo v tom čase patrilo. V dobe príchodu kolonistov do týchto končín existovala na okolí len táto jediná rím.-kat. farnosť. Ďalšie vznikli následne.

Prvý zápis z Ďubákova v matrike farnosti v Brezničke je z 24. mája 1795. Ak Ďubákovo jestvovalo už predtým, tak prečo sa v nej neobjavujú zápisy krstov aj v skorších rokoch? Ako logické sa javí vysvetlenie, že povodní obyvatelia neboli rímsko - katolíckeho vyznania ale evanjelického, a v tom prípade ich vyhľadávanie v rím. kat. brezníckej matrike je bezpredmetné. Nevyhnutné bude preskúmať ev. farské matriky v Málinci 3 , Ozdíne, Hradišti, Uhorskom, ale i v Českom Brezove, ktoré boli relatívne najbližšie, boli evanjelické a tiež patrili do okresu Fiľakovo, takže je logické predpokladať, že evanjelické bolo aj Ďubákovo. Logický sa javí aj predpoklad, že po vysťahovaní posledných poddaných v roku 1720 bolo územie opustené a jestvoval len miestny názov Ďubákovo.

Na záver už len pre úplnosť dodávam, že názov obce Ďubákovo je veľmi starý. Nie je odvodený od mena bývalého vlastníka pozemkov v katastri obce Alberta Duba, ako sa to šíri ústnym podanstnym podaním 4 ani podľa bohatej úrody dubákov v letných porastoch okolo Ďubákova počas letnej hubárskej sezóny.

 

1 Tabuľku z tejto práce prevzali aj autori monografie NOVOHRAD – Dejiny 2/1, Osveta š. p. Martin 1989.

2 SOKOLOVSKÝ, L.: Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. GRADUS Martin 1997, str.34.

3 Ev. farská matrika v Málinci bola založená až v roku 1794, čo je len o rok skôr, ako sa vyskytli zápis v RK matrike v Brezničke.

4 Viedenský advokát českého pôvodu Albert Dub kúpil pozemky od grófa Forgáča až v roku 1903.

 





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.