|
|
Gabčíkovo - História
Obec je doložená z roku 1264 ako Beus, z roku 1773 B öö s, z roku 1927 Beš, z roku 1948 Gabčíkovo; maďarsky B ő s.
Arpád : z roku 1264 Apardsuka, Apardsoca, z roku 1269 Arpadsuka, z roku 1270 Arpar. Pohrebisko z mladšej doby rímskej a slovanko-avarské pohrebisko. Obec sa spomína z roku 1264. Do polovice 19. storočia patrila rodu Amadeovcov, ktorý tu vybudoval vodný hrad a sídlo správy panstva Gabčíkovo. Panstvo tvorili obce Vrakuň, Horný Bar, Sokolce, Opatovský Sokolec, Brestovec, Pastúchy a majetky v iných dedinách na Žitnom ostrove. Od roku 1468 sa obec vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým právom. V erbe malo skrížené hrable s kosou medzi tromi stromami. V 16. storočí sa v chotári usadili nemeckí kolonisti. V roku 1565 sa spomínajú Maďarský a Nemecký B ö s, ktoré postupne splynuli. V roku 1553 malo 25 port, v roku 1720 krčmu a 29 daňovníkov, v roku 1828 malo 195 domov a 1803 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Panstvo tu malo majer, pivovar, v 2. polovici 19. storočia pálenicu. V rokoch 1855—1876 tu bol v prevádzke Uchtritzov cukrovar. Na Dunaji bolo niekoľko vodných mlynov. V roku 1907 tu založili úverné družstvo. Za I. ČSR sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom. Liehovar žaložili v roku 1931 a pracoval do roku 1953. V rokoch 1938 - 45 bola obec pripojená k Maďarsku. V Gabčíkove zhotovujú znaky pre dunajskú plavbu. Prístav nadobúda význam ako miesto bagrovania štrkopieskov.
Arpár : Obec sa spomína v roku1264.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|