Galanta - Príroda

Galanta leží v Podunajskej nížine na starej širokej nive Váhu, ktorý tečie východe od mesta a tvorí východnú hranicu. Nadmorská výška v strede obce je 118 m n. m. a v chotári 116 - 122 m. n m.

Chotár je rovina nepatrne vertikálne členená starými nízkymi poriečnymi valmi a mŕtvymi ramenami Váhu. Juhozápadnú časť tvoria štrkové a pieskové uloženiny najmladších treťohôr, tzv. kolárovská formácia.

Leží na prevažne ílovitých a piesčitých vrstvách mladších treťohôr, ktoré tvoria severovýchodnú časť chotára. Na mladších treťohorných uloženinách ležia desiatky metrov hrubé štvrtohorné uloženiny riečnych štrkov, pieskov a povodňových kalov.

Chotár a široké okolie patrí do teplej, suchej oblastí s ročnou priemernou teplotu asi 9,8°C, januárovou -1,8°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je asi 550 mm, z toho v letnom období padne 300 mm a v zimnom 250 mm. Snehová pokrývka trvá ročne priemerne 40 dní s priemerným maximom 20 cm. Dĺžka slnečného svitu je ročne asi 2200 h. Okolie Galanty je najsuchšou oblasťou Slovenska.

Prevažujú rôzne typy lužných pôd, najmä lužné černozemné, na nive Váhu nivné.

Na nive Váhu vo východnej časti sú lužné lesy, ostatok chotára je odlesnená kultúrna step. Na suchých svahoch tvorí vy­soký trávnatý porast chránený rastlinný druh zlatá brada južná (Chrysopogon gryllus) a na výslnných skalách a stranách rastie vzácna rastlina žltuškasmradľavá (Thaíictrum foetidum). Živočíšstvo zastupujú bežné poľné druhy, okrem drobných hlodavcov hlavne zajace, bažanty a jarabice. V povodí Dunaja žije drop veľký, kačica divá; je tu aj zimovisko severských druhov divých husí.

V 17. storočí tu existovala záhrada renesančného typu, zložená zo šachovnicovite usporiadaných 3x4 kvetinových štvorcov a fontány.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť