Haniska - História

Prvá zmienka o obci je z roku 1267 Enezca. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1270 Enyske, 1281 Enizke, 1314 Heneske, 1630 Eniczke, 1768 Eniczke, Haniska. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Enyiczke.

Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Košice, Košický kraj. Neskôr po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek, Východoslovenský kraj.

Prvé osídlenie v paleolite v období aurignacienu, pohrebisko pilinskej kultúry zo st. a ml. doby bronzovej, sídlisko z doby hallaštattskej, sarmatské mohyly, radové pohrebisko z 13. storočia.

Obec patrila pôvodne asi susediacemu Starému hradu, potom bola zemou Nového hradu v držbe hradného služobníka Izrada. Doložená je so zbytkami pohanstva, kamennou modlou a posvätným hájom 1267, keď ju z majetku Nového hradu panovník daroval svojmu lekárovi, neskoršie synovi comesa Tekusa. Obec často menila majiteľov. V r. 1672 bola pri obci bitka medzi kurucmi a cisárskymi vojskami (gen. Spankau). Sčasti vyhorené H. kúpil 1688 Waldstein. V r. 1715 mala 12 domácností, 1720 7 domácností. V 18. stor. ju knieža Lobkovic dosídlil a 1744 predal Meškovcom. Obec sa stala strediskom rekatolizácie. Od konca 18. stor. sa vyvíjala ako poddanské zemepánske mestečko s jarmočným a trhovým právom.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) mala obec poľnohospodársky ráz. Boli tu stupy, vyhne a mlyn. V r. 1938-45 bola pripojená k Maďarsku. JRD založili 1952.

Podar – obec sa spomína 1248-1329. Patrila Podarovi z rodu Kokšov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť