Horné Saliby - História

Obec je doložená z roku 1233 ako Zele, neskôr ako Zeli utraque (1237-1240), Horne Saliby (1773); po maďarsky Felsőszeli.

Osídlenie nastalo v neolite - hrobové nálezy lengyelskej kultúry, slovanské kostrové pohrebisko z doby poveľkomoravskej. Obec patrila kláštoru na Panónskej Hore, v 16. storočí časť Báthoryovcom, neskôr panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís a bola sídlom dištriktu tohto panstva.

V roku 1523 dostala výsadnú listinu, ale na mestečko sa nevyvinula. V roku 1553 mala 17 port, v roku 1715 mala 65 daňovníkov, v roku 1828 mala 256 domov a 1879 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1829 panstvo vybudovalo rozsiahly majer a ovčinec. Po roku 1918 boli obyvatelia zamestnaní väčšinou v poľnohospodárstve.

Obec trpela veľkou nezamestnanosťou. Patrila k centrám revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov, vedeného KSČ. V rokoch 1920, 1921, 1922, 1927, 1928, 1929, 1931, 1933, 1936 a 1937 štrajkovali poľnohospodárski robotníci, v 30. rokoch tu bolo intenzívne hnutie nezamestnaných.

Horné Saliby boli v rokoch 1938-45 pripojené k Maďarsku. Po roku 1945 nastal rozvoj obce. JRD bolo založené v roku 1949.

V obci bol konopársky závod a opravovňa automobilov. V miestnej časti Dolná Lúka bolo hospodárstvo cukrovaru Sládkovičovo. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Galante a Bratislave.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť