|
|
Imeľ - História
Obec Imeľ bola osídlení v neolite. Na území obce sa nachádzali sídliská volútovej a želiezovskej kultúry, enolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, laténske a rímsko-barbarské sídlisko, nálezy z doby sťahovania národov, staromaďarské pohrebisko a sídlisko z 11. – 12. storočia. Obec sa spomína od r. 1404 ako Emo. Ďalšie doložené názvy sú: Imee (1438), Imől (1786), Imel (1920), Imeľ (1927), maď. Imől, Imely. Obec patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. V r. 1561 ju zničili Turci, v r. 1683 vojská Jána Sobieskeho. Novooosídlení poddaní v r. 1691 utiekli pred vysokými ťarchami do Komárna. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vyrábali drevené náradie. Za I. ČSR tu bolo rozvinuté tkáčstvo, košikárstvo (výrobky z kukuričného šúpolia) a výšivkárstvo (toledo). Obyvatelia sa zaoberali pestovaním tabaku. Obec bola v rokoch 1938 -1945 pripojená k Maďarsku. Po roku 1945 nastal rozvoj obce. V r. 1952 po pretrhnutí hrádze na Váhu bol zaplavený celý chotár obce.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
|