Jelka - História

Obec je doložená z roku 1237 ako Jouka, neskôr ako Villa Ilka, alia Ielka, tercia Ielka, quarta Ielka (1239), Jalka (1291), Ylka Maior (1334), Nagilka (1352), Ilka ináč Harmathel (1354), Nagy-Jóka (1786), Jelka (1927); po maďarsky Jóka.

Vyskytuje sa tu hromadný nález bronzov zo staršej doby bronzovej. Obec patrila hradu Bratislava. V roku 1239 bola už rozdelená n 3 obce. Obec v 14. storočí patrila miestnym zemanom, v roku 1553 Farkasovcom, Hegyiovcom, neskôr Udvarnokyovcom.

V polovici 16. storočia ju vydrancovali Turci. V roku 1553 mala 2 porty, v roku 1828 mala s Malou Jelkou 273 domov a 1944 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

Za I ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. Bolo tu 5 vodných mlynov. V rokoch 1938-45 bola pripojená k Maďarsku. JRD bolo založené v roku 1949. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Senci, Bratislave, Sládkovičove a Galante.

Nová Jelka:

Obec je doložená z roku 1239 ako Villa Ilka, alia Jelka, tercia Jelka, quarta Ielka, neskôr ako Ilka ináč Wyhel (1471), Ujhel-Jóka (1773), Nová Jelka (1927); po maďarsky Újhely Jóka.

Obec vznikla v chotári Jelky. Spomína sa rok 1239 až 1471.

V roku 1553 patrila klariskám v Budíne, neskôr klariskám v Bratislave, potom náboženskej základine. Začiatkom 19. storočia ju kúpili Esterházyovci, po nich Zichyovci, Bathyányiovci, Pálffyovci.

V roku 1553 mala 12 port, v roku 1828 mala 61 domov a 439 obyvateľov. Za I ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. V roku 1960 bola pripojená k Jelke.

Malá Jelka:

Obec je doložená z roku 1239 ako Ilka, Ielka, neskôr ako Ylka Minor (1339), Jalka (1291), Kisilka (1352), Kisch-Jóka (1786).

Obec sa spomína z roku 1239. V roku 1553 mala 2 porty. V polovici 19. storočia splynula Jelkou.

Kisa:

Obec je doložená z roku 1298 ako Kizey. Obec patrila Bratislavskej kapitule, v roku 1434 rodine Fraknőovcov, neskôr biskupstvu v Rábe. V 18. storočí sa spomína už ako samota.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť