Jelšovec - História

     Zmienky o obci sú zo 16. storočia (1573), ale je staršieho pôvodu. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Jelsewcz, Jelsoch (1573), Jelssowec (1808); maďarsky Jelsö. Patrila hradu Somoška, od 17. storočia panstvu Halič. V roku 1548 bola zemepánom obce rodina Lossonczyovcov. Po nich v roku 1598 patrila obec zemepánovi Zigmundovi Forgáchovi. V roku 1715 tu žilo 12 slovenských poddanských rodín a v roku 1720 10 maďarských a 2 nemecké poddanské rodiny. V roku 1784 žilo v 37 domoch 48 rodín, spolu 316 obyvateľov. Z toho ženatých mužov 61 a slobodných 108. Spomedzi mužov bolo 30 sedliakov a 19 želiarov. V roku 1828 mala obec 37 poddanských rodín a 16 želiarskych. Žila tu aj jedna rodina bezdomového želiara. V roku 1828 mala 57 domov a 421 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a povozníctvom. V tomto roku mala obec 48 ťažných zvierat, 21 kráv, 84 koní a 65 kôz a oviec. V rokoch 1831 a 1873 vyčíňala cholera.
     Rímsko – katolícka ľudová škola vznikla začiatkom 19. storočia. Budova školy, ktorá mala slamenú strechu, v roku 1874 zhorela. Ľudia v hneve chytili podpaľača a hodili ho do ohňa. V tom istom roku bola postavená nová škola. V roku 1900 tu vyučoval na nej diplomovaný učiteľ Jozef Hyblár. Bola to škola s jedným učiteľom a s jednou učebňou, veľmi zle vybavená učebnými pomôckami. Priemerný vek žiakov bol 10 rokov. Od roku 1939 sa tu zriadila ľudová škola pre 1. – 8. ročník. Táto bola v roku 1967 zrušená, takže toho času sa v obci žiadna škola nenachádzala.
     Z kultúrnych zariadení sa v obci nachádza od roku 1964 kultúrny dom a knižnica zriadená v roku 1952.
     Po obsadení územia hortyovskou armádou v roku 1938 bola obec pripojená k Maďarsku. Oslobodená bola v roku 1945. Elektrifikácia obce bola prevedená v roku 1949.

Rácka: Doložená je ako samostatná obec Raczfalw v roku 1499. Patrila panstvu Somoška. Okolo roku 1650 spustla a stala sa z nej samota.

Historické symboly obce

     Tvorba erbov má svoje pravidlá a princípy. Rešpektovanie princípu historickosti znamená, že pri tvorbe erbu sa vychádza z najstaršej zachovanej historickej pečate. Historická pečať obce je východiskový heraldický prameň, ktorý nám vytvára spojenie medzi minulosťou a prítomnosťou. Obecné pečate u nás začali vznikať koncom 15. storočia, podľa toho, kedy ktorá obec v minulosti mala pečať s vlastným symbolom. Toto však o obci Jelšovec nemôžeme povedať.     Heraldickým výskumom sa nám nepodarilo získať odtlačok pečatidla obce Jelšovec. Neznamená to, že obec svoj symbol nemala. Zachoval sa o nej len popis, ktorý vyhotovil obecný notár v roku 1863 nas edovne: „Pečatný obraz tvorí kríž na trojvrší, pod ním radlice - lemeš a čerieslo."
     Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a povozníctvom. Okolitá pôda poskytovala možnosti pre dobré pestovanie poľnohospodárskych plodín, ktorá predtým, ako bolo zasiate do nej zrno, musela byť rozoraná pluhom, hlavnou častou ktorého boli lemeš a čerieslo. A práve rozoraná pôda, pluh, lemeš a čerieslo sa neskôr stali symbolom každodennej práce a života poddaného Pudu, aby dokumentovali ich postavenie a pracovné zameranie. V biblickej symbolike sú radlice lemeš a čerieslo aj mierovým symbolom roľníctva. V Biblii sa uvádza, že národy „prekujú svoje meče na pluhové radlice ..." (Iz 2,4).
     Nakoľko názov obce Jelšovec je odvodený od slova jelša (strom), ako druhú figúru do erbu sme zvolili jelšovú halúzku s plod mi jelše. Symbolický význam stromu vychádza z toho, že je koreňmi upevnený v zemi a vetvami sa dvíha až k nebesiam; predstavuje teda „bytosť dvoch svetov". V uctievaní stromu a symbolike s ním spojenej sa zachováva čosi z prastarého uctievania všetkého prírodného. Vtedy strom poskytoval nielen drevo, ale bol aj obydlím duší a duchov, ku ktorým mal človek blízky citový vzťah. Jelša je „veľmi srdečná" rastlina. Všetka jej srdečnosť sa nachádza v koreňoch a odtiaľ stúpa do halúzok a listov. Jej semiačkami z plodov sa počas celej zimy živia vtáci. Drevo má vlhké a mäkké, vhodné na strúhanie a kúrenie. Je symbolom krehkosti. Uvedené erbové figúry veľmi vystihujú symboliku obce a v tomto prípade by mohlo ísť o tzv. hovoriaci erb.
     Na základe uvedených poznatkov môžeme konštatovať, že symbol, ktorý bude používať obec, nesie v sebe odkaz predkov. Je v ňom tá najhlbšia a najkrajšia myšlienka človeka žijúceho práve tu, kde v minulosti a aj dodnes bolo poľnohospodárstvo jedným z hlavných zdrojov obživy. Uvedené údaje nás oprávňujú konštatovať, že navrhovaný symbol je historicky i heraldicky veľmi výstižný a jeho návrh je plne opodstatnený a žiadúci.

     Po obnovení samosprávy obcí v roku 1990, obce znovu pocítili potrebu prezentovať svoju jedinečnosť prostredníctvom vlastného erbu, pečate a vlajky. Hoci sa tieto symboly zachovali len voľne sa vznášajúce v pečatnom poli, niet dôvodu, aby sme v nich nevideli erb. Tie obce, ktorým sa zachoval ich historický symbol, majú pri rozhodovaní sa o voľbe svojho symbolu zjednodušenú prácu. Obec Jelšovec svoju historickú pečať mala, ale na archívnych dokumentoch sa nenašla, preto bolo potrebné pristúpiť k novému návrhu, ktorý je graficky prenesený do erbového štítu a ktorého podobu schváli Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra SR v Bratislave.

VLAJKU
obce Jelšovec určí Heraldická komisia pri MV SR a bude vo farbách zlatej, čiernej, zelenej a striebornej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.