Kechnec - História

V období rokov 1964 až 1986 bol Kechnec súčasťou umelo vytvorenej obce Hraničná pri Hornáde, v ktorej boli zoskupené tri obce - okrem Kechneca ešte Milhosť a Seňa. V roku 1986 sa obec osamostatnením Milhosti rozpadla a Seňa s Kechnecom tvorili obec Seňa. V roku 1990 sa obec Kechnec osamostatnila, čím sa administratívne hranice obcí v okolí dostali do stavu spred roka 1964.

Názov obce je doložený z roku 1220 ako Felnemet, z roku 1278 ako Felnempty, z roku 1319 ako Fwlnempthy, z roku 1405 ako Felnempty, al. n. Kemnech-Keghnech, z roku 1430 ako Kechnicznemethi, z roku 1564 ako Kechnecz-Némethy, z roku 1630 ako Kenyhecz, z roku 1808 ako Kehňec, z roku 1920 ako Keňhec, z roku 1927 ako Kechnec; po maďarsky Kenyhec.

Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Košice, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Košice-vidiek, kraj Východoslovenský.

Osídlenie v mladšom paleolite – chaty aurignackej kultúry, sídlisko neolitnej bokovohorskej kultúry, pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, hallštattské pohrebisko, rímsko-barbarské sídliskové nálezy, slovansko-avarské pohrebisko. Obec je doložená z roku 1220, keď starú slovanskú obec, patriacu vtedy kráľovnej, dosídlili nemeckí hostia. V roku 1427 nebola zdanená, v roku 1630 odovzdala deviatok z 1 porty; v roku 1715 mala 6 domácností, v roku 1720 mala 2 domácnosti, v roku 1772 mala 3 pusté usadlosti, 19 gazdov a 8 želiarov, v roku 1828 mala obec 85 domov a 633 obyvateľov. V 15. storočí patrila Perényiovcom, neskoršie viacerým majiteľom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-45 bola obec pripojená k Maďarsku; pri prechode frontu bola poškodená. JRD bolo založené v roku 1950.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť