|
|
Krížovany - História
Slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej. Obec je doložená z roku 1318 ako Scenthkerezth, neskôr ako Sancta Crux (1330), Senthkeresth, Kyssenthkeresth (1468), Kyszentkerezt, Naghzenthkerezt (1485), Krížowjani (1773), Krížovany (1920), Križoviany (1927), Krížovany (1948); maďarsky Szentkereszt.
Obec sa spomína z roku 1318, keď Dominik, syn Lacka z Trsteného, predal majetok Urbanovi z Perína. V roku 1330 bola v obci fara, v roku 1340 tu bol Kláštor františkánov, v roku 1427 mala obec 32 port. V 2. polovici 15. storočia sa spomínajú Veľké a Malé Krížovany.
Obec sa v 15. storočí vyvíjala ako poddanské mestečko. Neskôr dostala aj trhové právo.
Zemepáni boli Berthótyovci, Hedryovci, Frichovci, v 19. storočí Ghyllányovci. V roku 1787 bolo v obci 58 domov a 395 obyvateľov, v roku 1828 bolo 49 domov a 361 obyvateľov. Zamestnávali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pálením kolomaže.
Po roku 1918 boli obyvatelia zamestnaní prevažne v poľnohospodárstve. Od roku 1960 bol v obci ŠM (Štátny majetok). Časť obyvateľstva pracovala v stavebných a iných priemyselných podnikoch v Prešove a Krompachoch.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|